ING. FEDOR LEHOCKI, PHD., MPH
Pôsobí na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave
Člen tímu pre zavádzanie telemedicíny do praxe na MZ SR
Spolupracovník Slovenskej odbornej spoločnosti pre telemedicínu
Zakladateľ Národného centra telemedicínskych služieb
O tom, čo je telemedicína a aké sú jej aktuálne možnosti na Slovensku, sme sa porozprávali s odborníkom na túto oblasť, Ing. Fedorom Lehockim, PhD., MPH, ktorý pôsobí v skupine odborníkov na telemedicínu na Ministerstve zdravotníctva SR (MZ SR).
Telemedicínu môžeme definovať ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti na diaľku s využitím súčasných technológií, keď sa pacient a poskytovateľ starostlivosti fyzicky nestretnú. To umožňuje prevenciu, diagnostikovanie, ale aj ošetrenie a následnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta. Telemedicína sa dá využiť aj „na kratšiu vzdialenosť“, napríklad v nemocnici v rámci jednotlivých oddelení, a efektívne tak rieši prípadný nedostatok personálu.
Čo všetko patrí pod telemedicínu?
Pod telemedicínu patria aj obyčajné prístupy ako telefonické poradenstvo. Ako príklad môžeme uviesť využitie mobilných technológií a nositeľných snímačov na uskutočnenie videohovoru a zberu dát fyziologických funkcií, ako sú tep, okysličenie krvi, EKG, tlak krvi, glykémia, teplota. Taktiež je možné zbierať údaje, ktoré sa týkajú pocitov pacienta, symptómov alebo nežiaducich účinkov. Medzi najčastejšie služby patria telekonzultácie, telemonitoring, telerádiológia, teledermatológia, telepatológia, telechirurgia. Samotné dáta by sa však minuli účinkom, ak by neboli vhodne spracované a interpretované. Preto je dôležité okrem zberu údajov zrealizovať aj ich prenos, archiváciu, analýzu a poskytovanie spätnej väzby. Využitím metód umelej inteligencie je možné predikovať, upozorniť na hraničné hodnoty alebo generovať odporúčania týkajúce sa diagnóz, terapie a ďalších aktivít.
Akú má podľa vás telemedicína pridanú hodnotu?
Telemedicína môže pacienta aktívne zapojiť do starostlivosti o vlastný zdravotný stav. Vyššie spomenuté riešenia poskytnú pacientovi nástroje na monitoring, zdieľanie a konzultovanie s ošetrujúcim lekárom. Toto je možné aj bez fyzickej návštevy ambulancie, čo má v aktuálnej situácii nesporné výhody, pretože sa tým znižuje riziko nákazy. Monitoring chronicky chorých predíde zhoršeniam ich zdravotného stavu. Daná služba by mala byť dostupná nonstop. Pri dlhom priebehu chronického ochorenia zabezpečí kontinuálny zber a vyhodnocovanie údajov vrátane identifikácie náhlych zhoršení stavu. Takto je možné napríklad znížiť počet rehospitalizácií u pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, včas navrhnúť zmenu terapie u diabetikov alebo pozorovat účinky terapie u hypertonikov. Ďalším benefitom telemedicíny je použitie spomínaných prostriedkov aj v pomoci samostatne bývajúcim seniorom. Kombináciou zberu dát zdravotného stavu seniora a jeho okolia – únik plynu, nezatvorené dvere, pohyb po byte – je možné systém naučiť, aby rozpoznal typické vzory správania seniora a pri detekcii anomálií, napríklad pád, zalarmoval susedov, príbuzných, RZP či hasičov.
S digitalizáciou bude možné spracovávať stále viac dát a získavať kvalitnejšie výstupy pre potreby klinickej praxe.
Aká je momentálna situácia digitalizácie zdravotníctva? Ake výzvy nás čakajú?
V súčasnosti na Slovensku neexistuje ucelené riešenie použiteľné v praxi. Viacero akademických aj komerčných subjektov však získalo zdroje z rôznych fondov zameraných na výskum a inovácie. Existuje teda predpoklad, že sa riešenie v dohľadnom čase objaví. Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030 definuje aj opatrenie zamerané na digitalizáciu zdravotníctva, vrátane telemedicíny. MZ SR vytvorilo skupinu odborníkov na túto problematiku. Aktuálne prebieha definícia tém, ktoré majú potenciál získať finančné prostriedky, najmä z Fondu obnovy.
Akým spôsobom vieme v rámci zdravotníctva využiť digitálne technológie?
Vo všeobecnosti môžu digitálne technológie priniesť rôzne benefity, napríklad zníženie sociálnej izolácie seniorov pomocou videohovorov. Zaujímavým prístupom je aj využitie sociálnej robotiky na podporu aktívneho starnutia a udržanie sebaobslužných činností. Do tejto skupiny patria aj služby elektronického zdravotníctva, ktoré môžu zvýšiť kvalitu poskytovanej starostlivosti. Aktuálne sa hovorí aj o využití virtuálnej reality pri chronickej bolesti ako alternatívy k nadužívaniu liekov. Bez ohľadu na konkrétnu technológiu je dôležité pochopiť potreby cieľovej skupiny a tomu prispôsobiť riešenia.
Je oprávnený strach z toho, že by umelá inteligencia nahradila ľudí?
Nové technológie vždy vzbudzovali rešpekt. Filmy a knihy ich vykresľujú často negatívne ako hrozbu pre ľudstvo. Treba však rozlišovať zábavnú fikciu a reálny stav súčasného poznania. Umelá inteligencia v zdravotníctve môže byť zameraná na získanie znalostí zo zdravotných záznamov, publikovaných štúdií a vedeckých článkov z rôznych oblastí medicíny. Takto získané znalosti je možné využiť na predikciu vzniku ochore- nia ešte skôr, ako pacient pociťuje subjektívne ťažkosti a na podporu rozhodovania pre zdravotníkov z dôvodu diagnostiky a terapie. S pokračujúcou digitalizáciou bude možné spracovávať stále viac dát a získavať kvalitnejšie výstupy pre potreby klinickej praxe. Či bude mať rozsiahle zavádzanie technológií pozitívny alebo negatívny vplyv, záleží od toho, ako sa budú využívať. Otázkou je, nakoľko bude umelá inteligencia schopná poskytnúť to isté, čo lekár a sestra – okrem odbornosti aj ľudský prístup a empatiu. Nové technológie vždy vzbudzovali rešpekt. Filmy a knihy ich vykresľujú často negatívne ako hrozbu pre ľudstvo. Treba však rozlišovať zábavnú fikciu a reálny stav súčasného poznania. Umelá inteligencia v zdravotníctve môže byť zameraná na získanie znalostí zo zdravotných záznamov, publikovaných štúdií a vedeckých článkov z rôznych oblastí medicíny. Takto získané znalosti je možné využiť na predikciu vzniku ochorenia ešte skôr, ako pacient pociťuje subjektívne ťažkosti a na podporu rozhodovania pre zdravotníkov z dôvodu diagnostiky a terapie. S pokračujúcou digitalizáciou bude možné spracovávať stále viac dát a získavať kvalitnejšie výstupy pre potreby klinickej praxe. Či bude mať rozsiahle zavádzanie technológií pozitívny alebo negatívny vplyv, záleží od toho, ako sa budú využívať. Otázkou je, nakoľko bude umelá inteligencia schopná poskytnúť to isté, čo lekár a sestra – okrem odbornosti aj ľudský prístup a empatiu.
