Moma sa venuje tvorbe videí, kreatívnemu obsahu na internete a vedie ženský lifestyleový movement Girls Gone Wild. Na internete sa primárne venuje oblasti krásy a líčenia, ale nie sú jej cudzie ani vážnejšie témy, jednou z ktorých je aj diabetes.
MARTINA ,,MOMA“ HORŇÁKOVÁ
youtuberka a influencerka
Diabetes máte od desiatich rokov. Ako sa to všetko začalo?
Áno a je stále pre mňa ťažké uveriť, že diabetes je tu so mnou už teraz viac ako polovicu môjho života. To obdobie si pamätám len tak matne, ale viem, že som chodila po lekároch s inými príznakmi, ako je len smäd a únava.
Pár týždňov trvalo, kým sa prišlo na to, že ide o diabetes. Potom to už šlo rýchlo. Najprv mi v rodnom meste, v Trenčíne, urobili všetky potrebné testy a následne som šla na takzvaný „záchyt“ na bratislavské Kramáre.
Ako vyzerá vaša bežná denná rutina?
Moja bežná denná rutina je veľmi podobná tej nediabetickej. Síce obsahuje pár vpichov navyše, väčšiu disciplínu a self-monitoring, ale keď to človek začne brať ako súčasť zdravého životného štýlu a niečo, čo robí pre seba, dá sa na to pozerať s nadhľadom.
Snažím sa dodržiavať diabetický režim čo najlepšie, mať veľa pohybu, jesť najmä nízkosacharidovú stravu a užívať si plnohodnotný život.
Čo pre vás znamená zdravý životný štýl? Ako sa ho snažíte dodržiavať?
V rámci diabetu je to pre mňa určite pravidelný pohyb, aj keď niekedy len formou chôdze, a nízkosacharidové stravovanie, ktoré mi zmenilo život a pohľad na diabetes ako taký. Taktiež sa snažím udržiavať v psychickej pohode, čo je možné len pri stabilizovaných glykémiách.
Nefajčím a ako prípitok si rada dám biele suché víno, ktoré ma glykemicky nerozhádže. Okrem toho užívam rôzne doplnky výživy na nervy a cievy, ktoré sú práve kvôli občasným výkyvom ohrozené.
Používate glukomer alebo takzvaný senzor?
Používam senzor, ktorý má obrovskú zásluhu na mojich vyrovnaných glykémiách. Samozrejme, stále pri sebe pre každý prípad nosím aj glukomer, ale pohodlie senzor vs glukomer sa naozaj nedá porovnať.
Želám si, aby sme sa všetci v zdraví dožili časov, keď budú senzory plne preplácané každému diabetikovi.
Na Slovensku je problém s úhradou liečiv aj rôznych prístrojov. Stretli ste sa aj vy s takýmito ťažkosťami? Ak áno, ako ste postupovali?
Áno, stretla, dokonca som to riešila verejne a mala som stretnutie v jednej zo zdravotných poisťovní. Tento rok sa to trošku pohlo, ale ani zďaleka tam, kde to už dávno malo byť.
Ako diabetici si musíme hradiť väčšinu senzorov na monitorovanie cukru v krvi, kde sa bavíme o stovkách eur mesačne. Taktiež doplácame za inzulín, bez ktorého by sme neprežili.
Žiadne ďalšie alternatívne liečby či technické vychytávky uľahčujúce manažovanie diabetu nie sú zatiaľ plne preplácané, a tak všetci diabetici čakajú na lepšie časy.