Pacienti s diagnózou diabetes mellitus I. typu (DM1) dnes môžu využívať viacero technologických pomôcok. Jednou z nich je glukózový senzor, ktorý je aj vďaka preplácaniu zdravotnými poisťovňami dostupnejší pre pacientov s týmto nevyliečiteľným chronickým ochorením. Prečo je glukózový senzor v živote diabetika a pri kompenzácii tohto ochorenia taký dôležitý?
PhDr. PETRA FERENČÍKOVÁ
Petre Ferenčíkovej počas štúdia psychológie diagnostikovali diabetes I. typu a to určilo aj jej ďalšie smerovanie. Pracuje vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, je štatutárkou Asociácie diabetikov Slovenska a vo svojej praxi sa venuje najmä téme vyrovnávania sa s chronickým ochorením.
Glukózové senzory sú pomôcky zabezpečujúce kontinuálny monitoring glykémie (CGM), poskytujú prehľad o dynamike a trende glykémie v reálnom čase na prenosnom snímači alebo v mobilnom zariadení a znižujú výskyt hypoglykémie a hyperglykémie pomocou neustáleho prehľadu o hladine glykémie a vďaka vizuálnym a zvukovým upozorneniam pri predpokladanom poklese či stúpaní hladiny cukru v krvi. Senzory tak znižujú variabilitu glykémie a zvyšujú bezpečnosť a účinnosť liečby diabetu, zlepšujú jeho kompenzáciu a tým aj zvyšujú kvalitu života pacientov s DM1.
Benefity
Glukózové senzory poskytujú aj ďalšie nemenej dôležité benefity – ukladanie údajov do príslušnej aplikácie a generovanie správ o priebehu glykémie za určité obdobie i porovnanie rôznych období, ale takisto možnosť zdieľať aktuálnu hodnotu glykémie s tretími stranami, ako sú rodičia, partneri či opatrovatelia. Je to dôležité najmä pri detskej populácii, pričom rodičia môžu hladinu glykémie svojho dieťaťa kontrolovať počas jeho spánku, fyzickej aktivity alebo vyučovania. Systémom vygenerované údaje možno zdieľať aj s diabetológom alebo nutričným poradcom, to je dôležité pri nastavovaní novej liečby alebo vyladení dávkovania inzulínu, stravy či pohybu v dennom režime diabetika.
Minimalizovanie ,,pichania si“
Mnohí diabetici si pochvaľujú i minimalizovanie merania hladiny cukru v krvi pomocou glukomeru, teda „pichania si“ do prstov niekoľkokrát denne. Pozitívom pre pacientov s DM1 je zaradenie aj ďalších druhov senzorov do kategorizačného zoznamu, čo umožňuje prispôsobiť sa potrebám pacienta, jeho životnému štýlu a individuálnej náročnosti ochorenia. Na glukózový senzor majú nárok najmä detskí pacienti s DM1 do 19 rokov, ktorí sú na inzulínovej pumpe (IP) alebo intenzifikovanej inzulínovej terapii (IIT), dospelí pacienti s DM1 so syndrómom neuvedomovania si hypoglykémie, pacienti s veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom s IP, pacienti s DM1 a IP a IIT aj gravidné diabetičky 1. typu.
Zlepšenie kvality života
V súčasnosti je dokázaný priaznivý vplyv integrácie systému CGM do manažmentu ochorenia diabetes mellitus 1. typu. Počiatočná neochota lekárov aj pacientov sa v priebehu rokov skutočne zmenšila aj vďaka publikovaniu klinických dôkazov na dospelej i pediatrickej populácii s DM1, pričom zahraničné štúdie poukázali na pozitívny vplyv senzorových systémov na kontrolu glykémie, zmiernenie hypoglykemických epizód a zníženie glykemickej variability, v konečnom dôsledku to znamená menšie riziko neskorších komplikácií.
Zariadenia, ktoré zachraňujú životy
Senzory vďaka alarmu – upozorneniu pri klesajúcej glykémii – sú pre pacientov s DM1 naozaj život zachraňujúce! Najmä pacienti s neuvedomovaním si hypoglykémie sú vďaka senzorom chránení a v noci môžu, doslova, pokojne spať. Možnosť kontroly aktuálnej glykémie len vďaka pozretiu do mobilného zariadenia môže mať aj pozitívny psychický vplyv na prežívanie pacienta s DM1, napr. môže zvýšiť jeho komfort pri zaradení fyzickej aktivity do dennej rutiny alebo môže znížiť mieru strachu spojeného s rizikom výskytu akútnych komplikácií diabetu pri bežných alebo nových činnostiach.
Väčší komfort pre mladších pacientov
Pre maloletých pacientov, vďaka zdieľaniu dát s rodičmi, to môže znamenať aj pociťovanie väčšej slobody pri vykonávaní aktivít s vrstovníkmi. V neposlednom rade, glukózový senzor pomáha pacientovi s prijatím ochorenia a lepšiemu prispôsobeniu liečby diabetu jeho životnému štýlu a návykom.
Glukózový senzor je vynikajúca pomôcka s mnohými výhodami, ale nie je všemocný. Aj pri používaní tejto technologickej vychytávky sa môžu vyskytnúť chyby, predsa len ide o zariadenie závislé od správneho fungovania komplikovaného systému. Netreba zabúdať ani na to, že plný potenciál glukózového senzora využije iba edukovaný a spolupracujúci pacient, ktorý dodržiava lekárske odporúčania.