Nedávno som sa viezla taxíkom a pán taxikár sa ma opýtal: „Kamže, slečna, do práce?“ Tak som sa naňho usmiala a úprimne som mu povedala: „Nie, idem na terapiu ku psychologičke“.
Jeho pohľad zamrzol. Tváril sa trochu vystrašene a súcitne, a potom sa ma opýtal, čo mi je. Povedala som mu, že kedysi som sa veľmi trápila. Mala som nízke sebavedomie, neverila som si. Bola som so sebou nespokojná, nevedela som, čo mám robiť, a tak som vyskúšala ísť na svoju prvú terapiu. Každé sedenie mi dodávalo vačšiu vnútornú odvahu. Učila som sa prijímať to, aká som, uvedomovať si, že je to v poriadku. Začala som sama seba vnímať stále viac pozitívne.
Teraz už neriešim žiaden veľký problém. Na terapie chodím preventívne, pretože mi pomáhajú urobiť si väčší poriadok v mojich myšlienkach a pocitoch. Vďaka tomu sa zastavím a venujem čas len sama sebe. Nahlas premýšľam o tom, čo ma trápi, čo mi robí radosť, z čoho mám strach, čo ma štve, alebo kam by som sa chcela posunúť. Baví ma analyzovať to s niekým, kto je na to odborník a je mi zároveň oporou. Kto mi vie dať svoj nestranný pohľad a správnymi otázkami ma nasmeruje, aby som na to, čo potrebujem, prišla sama. Aby som si vyriešila svoje problémy a mohla sa posunúť ďalej.
Považujeme za dôležité čistiť si
naše ruky, telo tvár, vlasy, naše domácnosti, oblečenie…
Čistíme si však našu
hlavu aj zvnútra? Od všetkých nahromadených myšlienok a starostí?
Ak sme chorí, ideme k lekárovi, aby nás vyliečil, ale ak nás zožiera niečo nepríjemné zvnútra, podceňujeme to. Máme pocit, že si to máme vyriešiť sami, alebo že nám možno pomôže sťažovať sa priateľom a známym. Hlavný problém týmto neriešime, len ho odsúvame a on rastie.
Možno si myslíme, že naše problémy nie sú dostatočne veľké, aby si to vyžadovalo návštevu psychológa. A pritom čokoľvek, čo nás trápi dlhodobo, je dostatočne podstatné, aby sme tomu venovali našu pozornosť. Naša vnútorná nepohoda, je mnohokrát hlavnou príčinou rôznych chorôb. Preto si myslím, že starať sa o naše vnútro, je to najdôležitejšie.
Na mojom Instagrame sa ma ľudia často pýtajú, či som bola vždy taká šťastná, usmiata a plná pozitívnej energie. Hovorím im, že som svoje emócie vždy prežívala veľmi intenzívne. Tak, ako dokážem dať najavo radosť, šťastie a nadšenie, takisto intenzívne prežívam smútok, bolesť a hnev. Počas dospievania som sa často trápila a málo som si verila. Viackrát som sa sklamala v láske. Dokázala som pre to smútiť veľmi dlho a veľmi intenzívne.
Najvačší zlom prišiel, keď som začala chodiť ku
psychologičke. Krátko na to, podľa mňa aj vďaka tomu,
som spoznala môjho skvelého
manžela Ota. Veľmi mi to
pomohlo. Začala som sa mať rada – taká, aká som, prestala som už
o sebe toľko pochybovať, porovnávať sa a začala
som si život užívať.
Odkedy som na svojom Instagrame spomenula, že chodím ku psychologičke, takmer
denne mi chodia správy, kde ma ľudia prosia o pomoc, aby som im niekoho odporučila. Rozposlala som už vyše 400 správ
a mám naozaj veľkú radosť,
že sa o to ľudia
zaujímajú stále viac.
Psychoterapia mi prináša viac pohody a pokoja, lepšie zvládať náročné situácie, ale najmä pekný vzťah samej so sebou, so svojím manželom a s druhými ľuďmi. S mojím manželom Otom sa obaja staráme o naše psychické zdravie, pretože chceme, aby sa nám žilo krajšie.
