MUDr. PETER KUKOĽ
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Ako sa zmenila kvalita života u pacientov s karcinómom pľúc za ostatné desaťročie?
Veľkým prínosom z hľadiska zmeny kvality života pacientov s onkologickými ochoreniami bolo zavedenie biologickej liečby a imunoterapia. Okrem predľženia života priniesli pacientom výrazný ústup až úplnú absenciu nežiaducich účinkov chemoterapie, ako sú dyspeptické ťažkosti, nechutenstvo, hmotnostný úbytok či vypadávanie vlasov.
Majú dopad na kvalitu života aj nové možnosti liečby ako napr. imunoterapia?
O imunoterapii som sa zmienil už vyššie, jej dopad na kvalitu života pacientov je veľmi výrazný.
Kto predstavuje rizikovú skupinu tohto ochorenia?
Rizikové skupiny onkologických ochorení sú dobre známe aj širokej verejnosti. Ja sa zmienim hlavne o karcinóme pľúc, keďže som pneumológ. Na prvom mieste je fajčenie ako hlavný a najdôležitejší rizikový faktor.
Ďalej netreba zabúdať na rizikové pracovné prostredie (chemické látky, najmä kyseliny a lúhy, azbest, prašné prostredie, bane – uránové, uhoľné, železorudné), chemické látky v životnom prostredí, podávanie antibiotík hospodárskym zvieratám, geneticky upravované potraviny, vírusové ochorenia schopné spustiť mutácie v našom genóme, ale rizikovými sú, samozrejme, aj pacienti s ochoreniami pľúc a priedušiek – CHOCHP, TBC pľúc, vírusové pneumónie.
Čo by pacient s diagnózou karcinómu pľúc mal vedieť?
V prvom rade by mal byť informovaný o povahe svojho ochorenia, o tom, že ide o ochorenie závažné, život ohrozujúce, ale na druhej strane by mal vedieť o pomerne širokej palete liečebných možností. Operačné riešenie je, samozrejme, na prvom mieste, ale v súčasnosti je celosvetovo operácia možná len u 12 – 20 % pacientov (ochorenie býva veľmi často zistené až v pokročilejšom, na operačnú liečbu nevhodnom štádiu).
Ďalej je to rádioterapia, čiže zjednodušene povedané – ožarovanie, chemoterapia v rôznych schémach dávkovania a rôznych protokoloch, imunoterapia a biologická liečba, fotodynamická liečba, rádiofrekvenčná ablácia. Tieto liečebné metódy možno často medzi sebou kombinovať, aby ich efekt bol čo najlepší.
Ktorého lekára by mal pacient vyhľadať, keď má príznaky pľúcneho ochorenia?
V prvom rade asi každý pacient zájde, alebo bude kontaktovať svojho obvodného lekára. Ak sa nejedná o vážnejšie príznaky, ako vykašliavanie krvi (hemoptýzy), výrazné bolesti na hrudníku alebo vážna dušnosť, obvodný lekár sa snaží ťažkosti pacienta vyriešiť vo svojej réžii ambulantne. Len v prípade pretrvávania problému ho pošle za špecialistom, v tomto prípade za pneumológom.
Treba si vždy uvedomiť, že pľúcne karcinómy rastú dlho bez akýchkoľvek príznakov. V pľúcach totiž nemáme nervové zakončenia, ktoré by nás varovali bolesťou. Najčastejšie sa preto nádory pľúc zachytávajú pri vyšetreniach z iných príčin, ako sú napr. preventívne prehliadky, nástupy alebo výstupy zo zamestnania, predoperačné vyšetrenia, vyšetrenia pre rôzne nešpecifické príčiny.
Treba si vždy uvedomiť, že pľúcne karcinómy rastú dlho bez akýchkoľvek príznakov. V pľúcach totiž nemáme nervové zakončenia, ktoré by nás varovali bolesťou.
Aké vyšetrenia nasledujú pri podozrení na karcinóm pľúc?
Na prvom mieste je fyzikálne vyšetrenie, ktoré môže zachytiť problémy s dýchaním, prítomnosť zväčšených lymfatických uzlín na krku, nad kľúčnymi kosťami či pod pazuchami. Veľmi dôležitá je RTG snímka hrudníka, ktorá zachytí veľkú väčšinu nádorov ako ložiskové zmeny či infiltráty na pľúcach. Ďalej je to CT vyšetrenie hrudníka, ktoré nám umožní odhaliť nielen samotný nádor, ale aj prípadné metastázy, postihnutie lymfatických uzlín v medzihrudnom priestore, vzťah nádoru k cievnym štruktúram, prítomnosť pohrudničného výpotku.
Dôležité je aj kompletné funkčné vyšetrenie pľúc s cieľom zhodnotenia ich funkcie, poškodenia a prípadných rezerv. Všetky tieto vyšetrenia umožnia spoznať stav pľúc, celkový stav pacienta, prítomnosť prípadných metastáz, možnosť operačného odstránenia nádoru či potrebu iných liečebných metód.
Aká je podľa vás dostupnosť liečby na Slovensku?
Podľa mojich osobných skúseností a podľa rozhovorov s kolegami onkológmi, za svetom v liečbe karcinómu pľúc zaostávame hlavne v dostupnosti biologickej liečby a imunoterapie, ktoré by mali byť u niektorých typov tohto ochorenia liekom voľby už v prvej línii terapie. Príčinu asi všetci vidíme vo veľkej finančnej náročnosti týchto preparátov, ale aj v neochote poisťovní a kategorizačných liekových komisií tieto lieky schvaľovať a preplácať.