NOČNÉ POMOČOVANIE U DETÍ: ZMENA REŽIMU A NÁVŠTEVA LEKÁRA

MUDr. EVA SÁDOVÁ

Nefrologická ambulancia, Košice

Čo je to enuréza a kto ňou trpí?

Pod pojmom enuréza rozumieme nočné pomočovanie detí, ktoré sú staršie ako 5 rokov. Podľa literatúry by mali mať deti práve okolo tohto veku už správne vyvinutý močový mechúr ako aj centrálnu nervovú sústavu. a teda mali by byť schopné udržať moč aj v noci. Ak sa detičky aj náhodou zobudia na to, že potrebujú cikať a odídu na toaletu, stále je to v poriadku. Bohužiaľ, ak sa na pocit močenia nezobudia, je to problém.

Aké sú príčiny nočného pomočovania?

Enuréza vzniká z dvoch základných príčin. Prvou je primárna, ktorá súvisí s vývojom dieťatka. Za normálnych okolností sa nám v jadrách medzimozgu (hypotalamu) vytvára hormón, ktorý zjednodušene povedané zabraňuje močeniu. Jeho vylučovanie je najvyššie v noci práve preto, aby si naše telo mohlo oddýchnuť a nemuseli sme sa budiť na močenie. Ak je ale rytmus vylučovania tohto hormónu narušený, dochádza k problému a dieťatko sa v noci pociká.

Sekundárnou príčinou sú psychologické problémy, ako napríklad stres, či už v rodinnom alebo školskom prostredí. Bohužiaľ, aj toto stresujúce „kovidové” obdobie spôsobilo, že naše ambulancie sa plnia deťmi s enurézou.

Kedy by sa malo začať pomočovanie dieťatka riešiť?

Pred spomínaným 5. rokom je dieťa stále ešte v období, kedy je z lekárskeho hľadiska občasné pomočovanie prijateľné. Keď však pocikávanie pretrváva aj po tomto veku, ešte stále to neznamená, že sa rodič musí okamžite hnať k lekárovi. Existuje niekoľko spôsobov, ako nočnému pomočovaniu zabrániť bez toho, aby bolo dieťa vystavené stresu z návštevy lekára.

Ako teda môžu rodičia pomôcť deťom zvládnuť nočné pomočovanie?

Rodičia môžu v prvom kroku dieťaťu pomôcť zmenou režimu. Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním. Obličky sú z toho pravdaže zmätené a okamžite začnú prijaté tekutiny spracovávať. Ideálne je, aby dieťa pilo priebežne počas celého dňa. Buď čistú vodičku alebo čajíky.

Často pri prvej návšteve u nás zistíme, že dieťa celý deň poriadne nepije a doslova sa naleje vodou až tesne pred spaním.

Taktiež je dôležité, aby bolo dieťa naučené na „kľudový režim” pred spaním. Žiadne hádky, žiadne stresy a najmä žiadne mliečko alebo čajík do postieľky. Neznamená to však, že nemá večer piť vôbec. Posledný pohár vody by si malo dať maximálne 1 hodinu pred spaním.

Čo robiť, keď sa dieťa pomočuje aj v prípade správne nastaveného režimu?

Vtedy by si mal rodič s dieťaťom pripraviť takzvanú pitnú a mikčnu kartu, ktorej vzor si môže stiahnuť z internetu. Zaznačí do nej príjem a výdaj tekutín dieťatka a s týmito poznámkami navštívi pediatra, ktorý ho po prehliadke pravdepodobne pošle k nefrológovi. Lekár dieťatku v rámci medikamentóznej liečby doporučí desmopresín, nakoľko je to jediná možná liečba, ako liečiť farmakologicky.

Niekedy je potrebná aj spolupráca so psychológom, aby sa vylúčili spomínané sekundárne príčiny pomočovania. Dôležité však je, aby s dieťaťom o tomto probléme komunikoval najmä rodič, a to pokojným a neodsudzujúcim tónom. To posledné, čo takéto dieťa potrebuje sú výčitky a pocit, že rodičov sklamal.

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.