Známy slovenský moderátor, redaktor a novinár nám v rozhovore prezradil, ako sa spoločne s manželkou vysporiadali s problémom neplodnosti a prečo je dôležité otvorene hovoriť aj o intímnom zdraví.
Partnerské intímne zdravie je na Slovensku veľakrát považované za TABU. Čo by podľa vás zmenilo postoj niektorých ľudí?
Keď sa ich okolie nebude báť o intímnom zdraví otvorene hovoriť. Totiž, prečo nie je problém debatovať o rakovine hrubého čreva či prsníka, ale neplodnosti jedného alebo oboch partnerov áno? Je to rovnaká diagnóza, ale jej tabuizovanie vnáša aj do najbližších rodinných väzieb zbytočné a neproduktívne „čudno“.
Pri neplodnosti sa hovorí, že čím viac sa človek snaží, tým menej sa to darí. V akom štádiu snahy je podľa vás vhodné vyhľadať odbornú pomoc?
Je to veľmi individuálne, pretože do hry vstupuje veľa faktorov ako vek, zdravotný stav… Všeobecne sa odporúča vyhľadať pomoc po roku neúspechov. Niektoré páry sa totiž neopodstatnene ponáhľajú a napríklad o umelé oplodnenie žiadajú už po pár mesiacoch.
Aká bola prvotná reakcia vašej ženy, keď jej odhalili nabiehajúcu rakovinu krčka maternice?
Bola veľmi pokojná, pretože to nebola rozvinutá rakovina, a teda sa dala aj jednoducho vyriešiť. Keby ženy chodili poctivo na preventívky, stovky z nich mohli dnes ešte žiť. To sa, mimochodom, týka aj mužov, napríklad pri rakovine prostaty.
Aký to bol pocit, keď ste zistili, že máte s manželkou problém otehotnieť a problém bol na vašej strane?
Bol to veľký šok, ale myslím si, že som sa z toho relatívne rýchlo oklepal. Totiž, pomerne skoro som aj vďaka manželke pochopil, že moje „mužstvo“ nie je definované mojím rozkrokom, ako to možno ešte stále má mnoho mužov zadefinované. Byť mužom znamená byť rozhodný, starostlivý, ochraňujúci. Aj miliardy spermií v mojich semenníkoch by zo mňa neurobili chlapa, keby som sa pritom správal k ženám ako buran.
Ušli ste s vašou ženou už obrovský kus cesty, podelili by ste sa s nami o pár skúseností ako prevencia proti strachu či pocitu hanby?
Stovky ľudí mi písali, že im veľmi pomohlo, keď sa pri debate s rodinou alebo blízkymi mohli vyhovoriť na mňa. „Máme ten istý problém ako Viktor, keď sa o tom nebojí hovoriť verejne on, prečo by som sa mal báť ja?“ Akékoľvek tabu spôsobuje v spoločnosti len nezmyselné zatajovanie a naozaj nekomfortné emócie. Preto o čomkoľvek, nielen o zdraví, treba hovoriť otvorene.
