NEUTROPÉNIA: NÍZKY POČET BIELYCH KRVINIEK A LEUKOCYTOV

MUDr. JURAJ DETVAY, PhD., MPH

primár oddelenia radiačnej a klinickej onkológie v Nitre

Čo môžu ľudia urobiť v rámci prevencie pri onkologických ochoreniach?

Ak by ľudia na Slovensku zodpovednejšie pristupovali k svojmu zdraviu, nemuselo by každý rok pribudnúť viac ako 30 000 nových prípadov onkologických ochorení. Dôležitou súčasťou zodpovedného prístupu je okrem udržiavania optimálneho stavu zdravia zdravým životným štýlom aj pravidelné absolvovanie preventívnych prehliadok a účasť na skríningových programoch. Skríning môže odhaliť nádorové ochorenie v skorom štádiu, v ktorom je liečiteľné a vyliečiteľné. V rámci sekundárnej prevencie proti vzniku rakoviny by sa mali vykonávať tieto činnosti: skríning rakoviny prsníka, skríning rakoviny krčka maternice, skríning rakoviny hrubého čreva a konečníka.

Čo je chemoterapia a aké má nežiaduce účinky?

Chemoterapia je spôsob liečby rakovinových ochorení pomocou rôznych liekov, ktoré majú protinádorový účinok, majú schopnosť zničiť nádorovú bunku. Tieto lieky sa označujú ako cytostatiká (cytostatická liečba). K najčastejším vedľajším účinkom chemoterapie patrí: nauzea (nevoľnosť), vracanie, hnačky, zápcha, strata vlasov (alopécia), riziko infekcie, zmeny sliznice úst, ďasien, poruchy činnosti obličiek, zmeny v krvnom obraze, únava a celková slabosť.

Pacienti sa často stretávajú s nízkym počtom bielych krviniek (neutropéniou). Čo to pre nich znamená?

Biele krvinky sú dôležité, pretože pomáhajú telu bojovať s infekciou. Tieto bunky sú veľmi citlivé na účinky chemoterapie, ktorá môže zapríčiniť pokles počtu týchto buniek v tele. Ak počet bielych krviniek poklesne na nízku hladinu, ich nedostatok spôsobí neschopnosť tela bojovať s baktériami a zvýšené riziko infekcií. Neutropénia je chorobný stav, ktorý sa vyznačuje abnormálne nízkym počtom neutrofilov. Neutrofil je najčastejším typom bielej krvnej bunky (bielej krvinky, leukocytu) a je významnou zložkou imunitného systému. Neutrofily bojujú proti zápalu v jeho akútnej fáze, podieľajú sa na likvidácií predovšetkým bakteriálnych infekcií.

Najčastejšie vzniká tento stav po onkologickej liečbe (chemoterapii, rádioterapii), ktorá popri protinádorovom účinku dočasne likviduje aj bunky krvotvorby – biele krvinky, červené krvinky – erytrocyty a krvné doštičky – trombocyty.

Febrilná neutropénia je stav, kedy sa v čase poklesu bielych krviniek (leukocytov) a najmä ich časti (neutrofilov) objaví u pacienta horúčka. Najčastejšie vzniká tento stav po onkologickej liečbe (chemoterapii, rádioterapii), ktorá popri protinádorovom účinku dočasne likviduje aj bunky krvotvorby – biele krvinky, červené krvinky – erytrocyty a krvné doštičky – trombocyty. Výskyt febrilnej neutropénie môže spôsobiť odklad ďalších cyklov chemoterapie, zníženie dávok, ohroziť život pacienta a ovplyvniť liečebné výsledky. Rozvoj febrilnej neutropénie zvyšuje diagnostické a liečebné náklady a často predlžuje hospitalizáciu. Navyše existuje vzťah medzi počtom neutrofilov a kvalitou života (fyzický stav, vitalita, mentálny stav).

Ako sa dá bojovať s týmto problémom, existuje na to nejaká liečba?

Odhad predpokladaného poklesu bielych krviniek u konkrétneho pacienta vie kvalifikovane urobiť ošetrujúci lekár, ktorý podáva protinádorovú liečbu. Na základe toho môže pacientovi predpísať rastové faktory, s cieľom podporiť kostnú dreň (časť kosti, kde sa tvoria krvinky), aby produkovala viac bielych krviniek, ktoré pomôžu telu v boji s infekciami. Rastové faktory sú regulátory rastu a obnovy buniek a majú významné miesto v komplexnej starostlivosti o zdravie pacientov s nádormi s cieľom minimalizovať toxické (vedľajšie) účinky chemoterapie. Použitie rastových faktorov môže znížiť riziko výskytu, závažnosť a trvanie febrilnej neutropénie.

V čom táto liečba spočíva?

Z liekov, ktoré sa podávajú na zvýšenie počtu bielych krviniek, sa používajú rastové faktory stimulujúce tvorbu bielych krviniek. Sú to bielkoviny produkované biotechnológiou a sú veľmi podobné prirodzenej bielkovine (faktor stimulujúci kolónie granulocytov), ktorú produkuje ľudské telo. Rastové faktory sa podávajú v primárnej profylaxii (hneď s prvým cyklom chemoterapie u vybraných skupín pacientov a kombinácií chemoterapie), v sekundárnej (od druhého cyklu, keď v prvom došlo k vývoju febrilnej neutropénie), alebo v terciárnej (terapeutické podanie pri febrilnej neutropénii).

Potreba používania rastových faktorov G-CSF v liečbe a profylaxii febrilnej neutropénie je neoddeliteľnou súčasťou dnešnej onkologickej liečby. Uvedenie nových rastových faktorov do klinickej praxe významne znížilo výskyt febrilnej neutropénie pri stredne a vysokorizikových režimoch chemoterapie. V praxi je možné použiť viaceré typy rastových faktorov. Tzv. krátkodobo pôsobiace a dlhodobo pôsobiace. Dlhodobo pôsobiace rastové faktory majú pre pacienta viacero výhod – podávajú sa len raz za chemoterapeutický cyklus, sú účinnejšie a zvyšujú celkovo kompliance pacienta v porovnaní s krátkodobo pôsobiacimi rastovými faktormi.

Zmenili sa postupy v rámci podpornej liečby počas súčasnej pandemickej situácie?

Obdobie pandémie je zložité pre všetkých z nás. Onkologickým pacientom prináša okrem neistoty a strachu z infekcie, taktiež neistotu, či liečba u pacientov bude prebiehať ako má. Medzi základné nástroje podpornej liečby patria antiemetiká (lieky proti zvracaniu), psychofarmaká, bisfosfonáty (znižovanie rizika zlomenín kostí, hladiny vápnika v krvi a rizika vytvorenia obličkových kameňov), erytropetín (podpora tvorby červených krviniek), laxatíva, leukocytárne rastové faktory (zvyšovanie počtu neutrofilov) a najmä lieky proti bolesti. Tieto lieky využívame v našej každodennej praxi. Čo sa týka rastových faktorov, Európska onkologická spoločnosť odporúča ich použitie u pacientov so stredným a vysokým rizikom vzniku febrilnej neutropénie počas liečby chemoterapiou.

MUDr. LÝDIA FRIGOVÁ

vedúca lekárka Pro Magnet Košice

Aké možnosti majú ľudia v rámci prevencie pri onkologických ochoreniach?

Výskyt a priebeh niektorých onkologických ochorení je možné ovplyvniť prevenciou. K prevencii prispievajú rôzne faktory spojené napr. aj so životosprávou a životným štýlom, ale najúčinnejšou prevenciou je aktívne vyhľadávanie onkologického ochorenia – preventívny onkologický skríning. Takýto skríning má význam najmä u karcinómu hrubého čreva, u žien karcinómu krčka maternice a karcinómu prsníka a u mužov karcinómu prostaty. U nás neexistuje organizovaný skríningový program týchto ochorení, tzn. ženy a muži nie sú aktívne pozývaní na preventívne vyšetrenia, ale majú možnosť pravidelne absolvovať tieto vyšetrenia.

Preventívny program je založený na dobrovoľnosti, ochote ľudí pravidelne navštíviť lekára, preto veľkú úlohu zohráva edukácia a osveta. Napríklad pri prevencii karcinómu hrubého čreva, vo výskyte ktorého máme popredné miesto na svete, má človek po 40. veku života nárok na vyšetrenie okultného krvácania zo stolice dvakrát ročne u svojho obvodného lekára, po 50. roku života má nárok na kolonoskopické vyšetrenie priamo u gastroenterológa bez potreby odporúčania na toto vyšetrenie.

Ženy majú nárok na pravidelné preventívne gynekologické vyšetrenie karcinómu krčka maternice raz ročne a vyšetrenie prsníkov zobrazovacími metódami raz za dva roky. Muži majú nárok na pravidelné preventívne urologické vyšetrenie po 50. roku života. V prípade výskytu týchto ochorení v rodine sa nárok na tieto preventívne vyšetrenia posúva podľa odporúčaní odborníkov do nižších vekových kategórií. K prevencii rakoviny kože patrí návšteva kožného lekára jedenkrát ročne.

Všetci máme nárok raz za dva roky na preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára, ktorý nás môže informovať o ďalších preventívnych vyšetreniach u špecialistov, alebo sa môžeme sami o prevenciu zaujímať a aktívne pristupovať k udržaniu svojho zdravia.

Ako prebieha diagnostika onkologických ochorení?

Diagnostika onkologických ochorení závisí od typu ochorenia a je to celá škála neinvazívnych a invazívnych výkonov, ktoré prispejú ku konečnej diagnóze. Niektoré ochorenie je možné diagnostikovať jedným vyšetrením, iné si vyžadujú viaceré vyšetrenia, a dokonca aj diagnostické operácie.

Ako dokáže včasná diagnostika ovplyvniť vyliečenie pacienta?

Včasná diagnostika onkologického ochorenia má významný vplyv na liečbu pacienta a výsledný efekt terapie. Cieľom diagnostiky je stanoviť štádium lokálneho ochorenia a určiť rozsah prípadného vzdialeného postihnutia organizmu, tým pomôcť k správnemu a účinnému výberu liečby.

Čo je to magnetická rezonancia a akú zohráva úlohu pri diagnostike onkologických ochorení?

Magnetická rezonancia (MR) je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá využíva schopnosť protónu vodíka prijať energiu určitého elektromagnetického pulzu a znovu ju uvoľniť. Tento jav umožňuje stanoviť množstvo vodíka, a teda aj vody vo vyšetrovanom objekte. Na základe odlišného množstva vody v rozličných tkanivách môže hodnotiť morfologické, ale aj funkčné vlastnosti tkanív. Magnetická rezonancia umožňuje zobrazovanie orgánov, orgánových sústav a ich štruktúr vo vnútri ľudského tela. Má význam v diagnostike rôznych patologických procesov a má nenahraditeľné postavenie v diagnostike mnohých onkologických ochorení. Je metódou prvej voľby v diagnostike podozrenia na niektoré onkologické diagnózy, rovnako aj v zobrazení rozsahu už diagnostikovaného onkologického ochorenia a má veľký význam v sledovaní pacienta počas a po onkologickej liečbe.

Na čo sa má pacient pripraviť, ak má ísť na magnetickú rezonanciu? Ako toto vyšetrenie prebieha?

Priebeh vyšetrenia magnetickou rezonanciou závisí od typu vyšetrenia, teda od toho, ktorý orgán, ktorá časť tela je vyšetrovaná. Podrobnejšie inštrukcie o príprave pred konkrétnym vyšetrením väčšinou získa pacient od personálu pri objednávaní sa na vyšetrenie. Sú však všeobecne platné zásady, ktoré je potrebné dodržať pred a počas MR vyšetrenia. Do vyšetrovacej miestnosti je zakázané vstupovať s niektorými vecami a zariadeniami, preto je vhodné, aby pacienti prichádzali na vyšetrenie v jednoduchom oblečení, bez doplnkov (ľahké, najlepšie bavlnené oblečenie bez aplikácii, bez šperkov a podobných doplnkov).

Pacienti vypľňajú pred vyšetrením dotazník bezpečnosti a odpovedajú na konkrétne otázky, ktoré majú prispieť k bezpečnému a bezproblémovému priebehu ich vyšetrenia, napr. prítomnosť cudzích materiálov a náhrad v tele, predchádzajúce operácie či ochorenia, klaustrofóbia alebo alergické príhody pre prípad aplikácie kontrastnej látky počas vyšetrenia. Prípadné otázky a nejasnosti o postupe vyšetrenia môžu pacienti konzultovať s lekárom pracoviska. V niektorých prípadoch je možné čiastočne modifikovať priebeh vyšetrenia napr. u pacientov s klaustrofóbiou, je možná aj prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri vyšetrení.

MR prístroj je počas vyšetrenia hlučný, pacient ležiaci na vyšetrovacom stole má na ušiach slúchadlá a komunikácia s personálom počas vyšetrenia je zabezpečená cez signalizačný balónik. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je pri dodržaní stanovených postupov bezpečné, realizuje sa bez použitia ionizačného žiarenia, neznamená tak radiačnú záťaž pre pacienta a je bez dôkazu vedľajších účinkov.