Skip to main content
Domovská stránka » News » MOMA: SNAŽÍM SA BYŤ NA SEBA PRÍSNA
News

MOMA: SNAŽÍM SA BYŤ NA SEBA PRÍSNA

Foto: Známa youtuberka a influencerka Martina Horňáková alias Moma

Martina Horňáková alias Moma je známa youtuberka a influencerka, ktorú sledujú desiatky tisíc ľudí. Svoju followerskú základňu vybudovala aj vďaka svojmu cestovnému, módnemu a kozmetickému kanálu Moma, kde sa však vyjadruje aj k vážnejším témam.

Venujete sa zdravému životnému štýlu, čo vidieť aj pri progrese na vašej postave. Ako často športujete a akému druhu športov sa venujete?

Snažím sa byť aktívna tri- až štyrikrát do týždňa. Denne sa snažím nazbierať tých optimálnych 10 000 krokov a okrem toho cvičím s trénerkou trikrát do týždňa silové tréningy plus jeden kardio tréning sama. Momentálne sa snažím skamarátiť s behom v exeriéri, ale bavia ma aj tanečné workouty alebo klasika na bežiacom páse.

Sú nejaké potraviny, ktorým sa vyhýbate a sú také, ktoré si vyslovene odopierate?

Potraviny asi nie, ale zložky určite áno. Vyhýbam sa rafinovanému cukru, ktorý je dnes už takmer vo všetkom. Robím to kvôli diabetu aj zdravému životnému štýlu. Uprednostňujem takzvané „wholefoods“, a teda celistvé potraviny, nie také, ktoré sú už sprocesované a zabalené. Ak jem sprocesované potraviny, napríklad kupovaný jogurt a podobne, zameriavam sa na to, aby na štítku nebolo viac ako päť rôznych zložiek. Obmedzujem konzumáciu mäsa, lebo sa tak lepšie cítim a uprednostňujem ryby či iné morské živočíchy.

Foto: Martina Horňáková alias Moma

Aký máte názor na nutričné vzdelávanie?

Podľa mňa je to naozaj veľmi dôležité. Bolo by dobré, keby bolo viac nutričných poradcov aj vo všeobecných ambulanciách, aby sa ľudia, ktorí sa primárne strave nevenujú, viac vzdelávali o tom, čo do seba skutočne dávajú. Sama momentálne externe študujem integrative nutrition na jednej New Yorskej univerzite a už teraz mi to dalo veľmi veľa a dosť značne ovplyvnilo môj „nákupný zoznam“.

Kedy vás najčastejšie ovplyvňuje váš diabetes?

Cestovanie, šport a párty. 🙂 Pri tom športe je to jednoznačne najkritickejšie, pretože si stále musím sledovať glykémie, aby som nešla príliž nízko. Pri behu musím mať vždy so sebou zásoby hroznového cukru a cvičiť musím výhradne doobeda – keď sa podarí, pretože mi to ovplyvňuje cukor na ďalších 8 až 10 hodín, kedy sa mi naďalej spaľuje. Keď cvičím poobede alebo podvečer, neviem si v noci dobre ustrážiť glykémiu.

Ako sa staviate k sebadisciplíne? Je ťažké dodržiavať určitý jedálniček, cvičiť, a pritom si nezabúdať merať glykémiu?

Sebadisciplína je alfa-omega a ja som ju v mojom skorom veku nemala. Nikdy som nechodila na šport a som jedináčik, čiže môj život bol dosť freestyle. Momentálne si to kompenzujem režimom, ktorý si sama zadávam, a zároveň sa snažím byť na seba prísna.

Sú samozrejme dni, kedy sa mi nechce a najradšej by som si dala hranolky a sedela celý deň doma na gauči.

Čo sa týka športu a zdravého jedla, oboje ma bavia, v tom až taký problém nevidím. Sú samozrejme dni, kedy sa mi nechce a najradšej by som si dala hranolky a sedela celý deň doma na gauči. Avšak ten skvelý pocit po cvičení či celom dni zdravého stravovania mi za to naozaj stojí. S glykémiami je to ťažšie, veľmi sa snažím, ale ešte ani zďaleka to nie je tam, kde by som chcela. Diabetes ma naozaj učí disciplíne, ale berie si za to aj vysokú daň.



Next article
Domovská stránka » News » MOMA: SNAŽÍM SA BYŤ NA SEBA PRÍSNA
ADVERTORIAL

KTO MÁ SKUTOČNÚ DEPRESÍVNU PORUCHU, BEZ ODBORNEJ POMOCI SA NEZAOBÍDE

Každý človek, ktorý u seba pozoruje psychické aj fyzické prejavy depresie by mal navštíviť odborníka, ktorý určí jeho diagnózu a správnu liečbu.

MUDr. ZUZANA JANÍKOVÁ

primárka Psychiatrického oddelenia, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. I. Stodolu, Liptovský Mikuláš

Aká je aktuálna situácia v rámci duševného zdravia na Slovensku? Prevažujú medzi pacientmi ženy alebo muži?

Čo sa týka depresívnej poruchy ako takej, ako všade vo svete, aj na Slovensku prevažujú depresívne poruchy u ženskej populácie.

Na druhej strane, muži sa častejšie za depresiu hanbia, skrývajú ju a ťažšie ju prijímajú, nakoľko si nesú z detstva to obligátne „chlapi neplačú“. To je, samozrejme, hlúposť, pretože depresia postihuje mužov s rovnakou intenzitou ako ženy a často ju prežívajú pre spoločenské a sociálne predsudky trýznivejšie.

Mala pandémia vplyv na duševné zdravie Slovákov?

Nepochybne áno, v mnohých aspektoch, psychologických aj biologických. Opakovane som sa stretla s depresiami a úzkosťami u inak zdravých ľudí, ktorí po prekonaní ochorenia COVID-19 prežívali afektívne príznaky, o ktorých dovtedy ani netušili, že sú schopní niečo také prežívať. Jednoducho, nebolo pre nich typické prežívať depresívne alebo úzkostné stavy.

Aké sú najčastejšie príznaky depresie a kedy treba vyhľadať odbornú pomoc?

O tom, či máte depresiu, alebo ste len vyhorený, unavený, sklamaný, či máte problém so štítnou žľazou a podobne, by mal v konečnom dôsledku rozhodnúť odborník. Vie to posúdiť psychiater alebo klinický psychológ.

Ak sa vám zhoršil spánok, hlavne ak sa predčasne prebúdzate, máte pocit, že ste stratili energiu na bežné činnosti, prestali vás tešiť veci, na ktoré ste sa predtým tešili, máte problém sa ráno „naštartovať“,  prestalo vám chutiť jesť, stratili ste chuť na sex, objavili sa rôzne telesné prejavy (bolesti hlavy, tela, nervozita v žalúdku, potenie a iné), ste spomalený a nesústredený, mali by ste ich navštíviť a požiadať o liečbu, ktorá je dnes už veľmi efektívna.

Ešte treba vedieť aj to, že sú aj atypické príznaky depresie, hlavne z oblasti telesných príznakov, preto záverečná diagnóza patrí do kompetencie psychiatra.

PREČÍTAJTE SI: DUŠEVNÉ PORUCHY SÚ V EURÓPE NA VZOSTUPE

Čo môže urobiť pacient sám pre seba okrem odbornej pomoci?

Záleží na fáze depresie alebo liečby, v ktorej sa človek nachádza. Ak má skutočnú depresívnu poruchu, zvyčajne sa bez odbornej pomoci nezaobíde. V miernom stupni depresie minimálne psychologickej či psychoterapeutickej, neskôr, samozrejme, aj psychiatrickej.

Okrem liekov a psychoterapie je dôležité pochopiť, často práve s pomocou odborníkov, čo sa na vzniku choroby môže podieľať, respektíve ju udržiavať. Neriešené problémy, zmennosť, prepracovanosť, telesné problémy, vzťahové problémy, nedostatok voľnočasových aktivít a mnoho iných faktorov môže byť spolufaktorom, prečo depresia vznikla alebo sa udržiava.

Čo môže urobiť pacient sám? Hlavne sa nebáť prijať všetky dostupné formy pomoci. Veľakrát sa mi stalo, že pacienti spätne po nastavení antidepresívnej liečby reagovali spôsobom – Bóóže, keby som vedel, že sa mi dá takto pomôcť, už dávno som sa nemusel trápiť… Liečba je oveľa komplexnejšia: antidepresíva, riešenie problémov, životospráva, pohyb, pomocné metódy…

Existuje pri depresii odporúčaná dĺžka liečby? Čo sa stane, ak pacient liečbu vysadí?

Liečba depresie má svoje fázy, najskôr akútnu, 2-3 mesiace, keď sa snažíme odstrániť jej príznaky, potom stabilizačnú, asi pol roka, keď sa snažíme stav stabilizovať, a potom udržiavaciu, keď sa snažíme predísť tomu, aby sa príznaky depresie vrátili.

Liečba má v každej fáze svoje pravidlá a, čo je najdôležitejšie, môže vám vrátiť späť váš život. Ak máte pocit, že je stav dostatočne dlho zlepšený, príde čas otvoriť tému pokračovania či ukončenia liečby. Neexperimentujte so svojím zdravím a šťastím.

Ak sa rozhodujete liečbu ukončiť, počkajte pokojne pár týždňov do kontroly a poraďte sa o tom s vaším terapeutom. Je dobré tieto rozhodnutia vždy robiť spoločne, rozumieť im, poznať riziká, vedieť, čo robiť, ak by sa stav zhoršil, atď.

Next article