FIBRILÁCIA PREDSIENÍ: RIZIKO STÚPA NIELEN S VEKOM

Fibrilácia predsiení je porucha srdcového rytmu (arytmia), ktorá môže mať závažné dôsledky. Pri normálnom, tzv. sínusovom rytme dochádza k pravidelnej tvorbe a vedeniu elektrických vzruchov v srdci.

MUDr. ANNA VACHULOVÁ, PhD.

Oddelenie zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH, a. s.
prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti

Pri fibrilácii predsiení vzniká v predsieňach srdca veľmi rýchla a nepravidelná elektrická aktivácia a srdcové vzruchy sa prevádzajú na srdcové komory nepravidelne, čo môže mať za následok zhoršovanie výkonnosti srdca. Pri fibrilácii predsiení je zvýšené riziko vzniku krvných zrazenín, ktoré môžu byť uvoľnené do krvného obehu, s následným vznikom závažných život ohrozujúcich komplikácií, z nich najobávanejšia je cievna mozgová príhoda.

Aké sú rizikové faktory?

Rizikové faktory fibrilácie predsiení sú identické s rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení. Rozdeľujeme ich na ovplyvniteľné (nedostatok fyzickej aktivity, nesprávna výživa, obezita, nedostatočne liečený vysoký krvný tlak, fajčenie, alkohol atď.) a neovplyvniteľné (vek, mužské pohlavie, genetické faktory atď.). Vo všeobecnosti je závažným rizikovým faktorom pre fibriláciu predsiení vyšší vek (> 65 rokov), prítomnosť kardiovaskulárnych ochorení (prekonaný infarkt myokardu, ochorenie srdcových chlopní, srdcové zlyhávanie) a ďalších ochorení: diabetes mellitus typ 2, ochorenie štítnej žľazy, ochorenie pľúc, ochorenie obličiek.

Aké sú možnosti liečby?

Liečba fibrilácie predsiení je komplexná, dôležité je odstránenie a liečba rizikových faktorov. Je individualizovaná, musí byť každému pacientovi „ušitá na mieru“. Liečba má niekoľko pilierov:

Čo znamená antikoagulačná liečba, ako dlho trvá takáto liečba?

Antikoagulačná liečba je liečba, ktorá má zabrániť vzniku krvných zrazenín, zvyčajne je doživotná. Pri indikácii zhodnotíme celkový stav, pridružené ochorenia, riziko vzniku krvných zrazenín (tzv. tromboembolické riziko) podľa skórovacích systémov, riziko krvácania. Antikoagulačná liečba u pacientov s fibriláciou predsiení je vysokoefektívna nielen pri znižovaní rizika tromboembolických komplikácií, ale znižuje úmrtnosť (mortalitu) a znižuje výskyt demencie v dôsledku fibrilácie predsiení.

Týka sa toto ochorenie len starých ľudí? Čo ak je potrebná urgentná operácia a pacient je antikoagulovaný, máme možnosť okamžitého zvrátenia antikoagulácie?

Riziko vzniku fibrilácie predsiení stúpa nielen so stúpajúcim vekom, ale i s prítomnými rizikovými faktormi, môže sa vyskytovať aj u mladších pacientov. Každý pacient s fibriláciou predsiení na antikoagulačnej liečbe bude v určitom čase potrebovať nejaký typ operačného výkonu – plánovaný alebo urgentný. Pred operačným výkonom zohľadňujeme celkový stav pacienta, riziko krvácania a typ operačného výkonu. Pri urgentnom operačnom výkone máme na prípravu pacienta na operáciu krátky čas. K dispozícii máme rôzne protokoly liečby. Výhodou je, že v súčasnosti máme i tzv. antidótum. Po podaní antidóta dôjde k rýchlemu zvráteniu antikoagulácie.

Prečítajte si článok FIBRILÁCIA PREDSIENÍ: KEĎ JE SRDCE „VYHODENÉ“ Z RYTMU.

Ako prídem na to, že mám fibriláciu predsiení?

Symptómami fibrilácie predsiení môžu byť búšenia srdca, nepravidelnosť pulzu, únava, dýchavica, znížená tolerancia záťaže. Uvedené symptómy sú nešpecifické a môžu sa vyskytovať aj pri iných ochoreniach. Fibrilácia predsiení môže byť zákerná v tom, že 15 až 30 % pacientov nemusí pociťovať žiadne ťažkosti a prvým prejavom fibrilácie predsiení môže byť mozgová príhoda. Nepravidelnosť pulzu si pacient môže zachytiť sám, napr. pri palpácii pulzu alebo meraní tlaku krvi. Nepravidelnosť pulzu na diagnostiku fibrilácie predsiení nepostačuje, potrebný je záchyt na EKG. Niekedy sa nezachytí fibrilácia predsiení ani pri opakovaných EKG. Preto využívame jeden – a viacdňové EKG monitorovanie, viacdňové EKG záznamníky, výbornou pomôckou sú moderné technológie (napr. inteligentné telefóny, inteligentné hodinky).

Majú pacienti dostupnosť vyšetrenia počas pandémie COVID-19?

Potrebná je osveta a sledovanie ťažkostí samotným pacientom. Následne diagnostika, napr. pomocou EKG záznamníkov. Vo všeobecnosti však platí, že počas pandémie pacienti zabúdajú na kardiovaskulárne ochorenia. Ako ukazujú štatistiky, v minulom roku v Dánsku počas „lockdownu“ klesla diagnostika fibrilácia predsiení o 47 %, čo je veľmi znepokojivé číslo.

SC-SK-01430

Diabetická polyneuropatia (DPN) je najčastejšou komplikáciou diabetu. Postihuje asi 50 % pacientov s diabetes mellitus. Ide o poškodenie periférnych nervov, ktoré vzniká v dôsledku dlhotrvajúcej hyperglykémie.

MUDr. MILAN GROFIK, PhD.

Neurologická klinika, Univerzitná nemocnica Martin

Diabetická polyneuropatia (DPN) je najčastejšou príčinou bolesti u diabetikov, ktorá zvyčajne nereaguje na bežné analgetiká a výrazne zhoršuje kvalitu ich života. Je aj najčastejšiou príčinou tzv. diabetickej nohy, teda diabetických ulcerácií, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť až k amputácii končatiny. Preto je potrebné poznať prvé príznaky polyneuropatie, keďže práve v úvodných štádiach je toto ochorenie dobre liečiteľné. Naopak, v neskorších štádiach, sú už zmeny na periférnych nervoch nezvratné.

Prejavy diabetickej polyneuropatie

Najčastejším symptómom sú tzv. parestézie. Ide o rôzne pocity tŕpnutia, mravčenia či brnenia v nohách. Typicky sa tieto pocity zhoršujú večer alebo v noci. Pacienta nútia opakovane vstať z postele a precvičovať nohami, alebo sa poprechádzať. Inokedy sú prítomné rôzne pocity chladu až oziabania nôh, alebo naopak pocity pálenia, a pacient si musí chodidlá opakovane schladzovať studenou vodou alebo chladivými gélmi.

Niektorí pacienti sa sťažujú na výraznú precitlivelosť nôh a neznášajú napríklad dotyk posteľnej prikrývky alebo nosenie ponožiek. Veľká časť pacientov udáva bolesti v nohách, a to hlavne vo večerných a nočných hodinách, na ktoré nezaberajú bežné lieky na bolesť. Medzi ďalšie symptómy ochorenia patria svalové kŕče, nadmerná slabosť a únava nôh či trofické zmeny na nohách, ako je nadmerná suchosť pokožky s tendenciou vzniku ragád, horším hojením rán a zmeny v kvalite nechtov.

Diagnostika diabetickej polyneuropatie

Diagnózu stanovuje zväčša neurológ alebo diabetológ, a to na základe posúdenia anamnézy a objektívneho nálezu na dolných končatinách, ktoré pozostáva z vyšetrenia rôznych druhov citlivosti. V prípade nejasností môže byť doplnené prístrojové – elektromyografické vyšetrenie alebo vyšetrenie pomocou diagnostickej kožnej náplaste.

Diabetická polyneuropatia – najčastejšia príčina diabetickej nohy

Liečba diabetickej polyneuropatie

Základom liečby je kyselina alfa-lipoová. Ide o telu vlastnú látku, pričom pacienti s diabetom trpia deficitom tejto látky. Kyselina alfa-lipoová má výrazný antioxidačný účinok a podstatne zmierňuje symptómy neuropatie, ako je bolesť alebo pocity tŕpnutia. Podmienkou jej terapeutických účinkov je adekvátne dávkovanie, t. j. 600 mg denne, obsiahnuté v registrovaných liekoch, pričom liečba musí byť dlhodobá. V prípade silných bolestí sa pridávajú špeciálne lieky na neuropatickú bolesť.