ČO JE DYSPEPSIA A AKO SA CHRÁNIŤ PRED JEJ NEPRÍJEMNÝMI PREJAVMI

Dyspepsia je odborný termín pre poruchy trávenia. Hlavným príznakom je bolesť alebo nepríjemné pocity v hornej časti brucha.

MUDr. IGOR ŠTURDÍK, PhD,

gastroenterológ, Univerzitná nemocnica Bratislava

Ďalšie príznaky sú nadúvanie, grganie, pálenie záhy, pocit horkej tekutiny v hrdle, rýchly pocit plnosti po jedle, nevoľnosť od žalúdka či zvracanie. Príznaky sa zvyčajne vyskytujú záchvatovito, ale ak sú príliš časté, nepriaznivo vplývajú na život pacienta. Na začiatku prešetrovania vás lekár vyspovedá a vyšetrí vám brucho. Lekár skontroluje lieky, ktoré ste užívali v blízkom období, či nemôžu spôsobovať dyspepsiu. V závislosti od závažnosti a frekvencie príznakov vám lekár navrhne ďalšie vyšetrenia, ktoré majú za úlohu vylúčiť zdraviu nebezpečné príčiny dyspepsie (najmä zápal a nádorové ochorenia). Ide o vyšetrenie krvi a stolice, ultrazvuk brucha, endoskopické vyšetrenie žalúdka a čriev.

Pre všetky typy dyspepsie sa odporúča zmeniť doterajší životný štýl – dbať na pravidelné stravovanie, schudnúť, ak ste obézny, ak ste fajčiar, vzdať sa cigariet, nepiť príliš veľa alkoholu. Pálenie záhy zhoršuje časté ležanie alebo predkláňanie sa počas dňa, vhodné je nejesť 3 hodiny pred spaním, eventuálne spať so zvýšenou polohou hlavy. Na liečbu nezávažnej dyspepsie sa používajú voľnopredajné, alebo na recept viazané lieky proti nadmernej tvorbe žalúdočnej kyseliny.

Pomôcť môžu aj prírodné minerálne vody, ideálna je naša slovenská minerálka Budiš. Obsahuje hydrogénuhličitany, ktoré tlmia kyslosť žalúdka a majú protizápalové účinky. Sírany vo vode zlepšujú pohyblivosť čriev a bránia tak zápche. Ak je dyspepsia spôsobená zníženou tvorbou žalúdočnej kyseliny, môže pitie uhličitých minerálok zvýšiť prekrvenie slizníc tráviaceho traktu, stimulovať tvorbu žalúdočnej šťavy a zlepšiť vstrebávanie živín z potravy.

Prečítajte si článok AKO SPOLU SÚVISIA ZUBY A TRÁVENIE? VEĽMI ÚZKO

MUDR. JOZEF LACKA, PHD., MBA

Diabetologická ambulancia Trnava

Ľudia s obezitou, cukrovkou, vysokým krvným tlakom a ischemickou chorobou srdca počas pandémie COVID-19 končia v nemocnici častejšie ako ostatní pacienti a choroba má v ich prípade oveľa ťažší priebeh. Žiaľ, hyperglykémia zvyšuje aj úmrtnosť, počas druhej vlny narástla až o 70 percent.

Je známe, že pacienti s civilizačnými chorobami sú rizikovou skupinou ohľadne ochorenia COVID-19. Ako sú na tom diabetici?

Pacienti s obezitou, cukrovkou, vysokým krvným tlakom a ischemickou chorobou srdca sú počas pandémie hospitalizovaní častejšie. Majú ťažší priebeh zápalu pľúc aj horšiu prognózu. Diabetici aj pred pandémiou zomierali šesťkrát častejšie v porovnaní s ostatnou populáciou. Počas druhej vlny pandémie sa úmrtnosť diabetikov zvýšila až deväťkrát viac oproti úmrtnosti ľudí bez diabetu, medzi ktorými boli aj pacienti s onkologickými či srdcovo-cievnymi chorobami.

Pozrite sa na širokú škálu pomôcok na meranie hladiny glukózy

Majú diabetici ťažší priebeh tohto ochorenia?

Pacienti s diabetom mellitus 2. typu majú oveľa vyššie riziko ťažkého priebehu infekcií v porovnaní s pacientmi bez cukrovky. Priebeh infekcií COVID-19 je komplikovanejší z niekoľkých dôvodov: výskyt cukrovky stúpa s vekom a dosahuje vrchol u ľudí starších ako 65 rokov, cukrovka trvá už niekoľko rokov a spolu ňou sa vyskytujú diabetické komplikácie, cukrovka a vyšší vek sa združujú so srdcovo-cievnymi ochoreniami, s vysokým tlakom a obezitou. Vyššie hodnoty cukru v krvi znižujú obranyschopnosť organizmu. Pacienti nielenže majú ťažší priebeh ochorenia COVID-19, ale mu aj častejšie podľahnú. Počas druhej vlny sa úmrtnosť diabetikov zvýšila o 40 percent a až 70 percent pacientov s cukrovkou zomrelo v nemocniciach.

Pacienti s diabetom mellitus 2. typu majú oveľa vyššie riziko ťažkého priebehu infekcií v porovnaní s pacientmi bez cukrovky.

Čo by ste týmto pacientom odporúčali?

Hyperglykémia zvyšuje chorobnosť a úmrtnosť kriticky chorých pacientov. Preto je veľmi potrebné zachovať prísnu kontrolu glykémie v predchorobí aj počas ochorenia spojeného s horúčkami. Počas epidémie je nevyhnutné využívať samokontrolu glykémie. Pri horúčke sa odporúča samokontrola glykémie v trojhodinových intervaloch alebo aj častejšie. Monitorovanien ketolátok odporúčame pri glykémii vyššej ako 13,3 mmol/l každé 2-4 hodiny alebo pri močení. Je potrebná kontrola teploty, rýchlosti dýchania, pulzu, krvného tlaku, stavu hydratácie (suchosť slizníc, napätie kože) a nesmie sa zabúdať na meranie hladiny kyslíka v krvi. Teplotu si treba merať štyrikrát denne. Je potrebné piť vo väčšom množstve nesladené nápoje, prípadne nápoje, ktoré obsahujú minerály. Pri zistení zvýšenej glykémie treba zvýšiť dávky inzulínu a sprísniť diétu.

Váš partner pre diabetes