EDITA KOPRIVČEVIĆ BORSOVÁ
slovenská herečka, zdravotná klaunka združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors
Herečka Edita Koprivčević Borsová je známa z divadelných dosiek, televízie či dabingu. Mnohí však netušia, že ju možno stretli aj v nemocnici – schovanú za najmenšou maskou na svete – za červeným nosom.
Smiech a dobrú náladu šíri s kolegami na detských oddeleniach ako profesionálna zdravotná klaunka združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors, pod menom doktorka Zagi Uderená. Prínos humoru a psychickej pohody pre podporu celkového zdravotného stavu si uvedomuje aj ona sama, keďže už roky žije s diabetom 1. typu. Vďaka práci zdravotnej klaunky sa zoznámila aj s manželom Tomislavom, ktorý je tiež zdravotným klaunom.
Okrem herectva sa venujete aj práci pre o. z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors. Prečo práve táto organizácia, čomu sa primárne venuje?
Profesionálnou klaunkou v Červenom nose som už 10 rokov. Poslaním združenia je prinášať prostredníctvom klaunského umenia radosť a smiech tým, ktorí to potrebujú. Navštevujeme hlavne detské oddelenia nemocníc, ale aj seniorov v zariadeniach a aktuálne nás môžete stretnúť aj v niektorých veľkých očkovacích centrách. Snažíme sa deti, ale v prípade očkovania aj dospelých, zabaviť, odviesť pozornosť od strachu, bolesti, choroby či izolácie. Sama už dlhé roky trpím diabetom a viem, aký veľký vplyv má psychická pohoda na zdravotný stav. A práve humor je jej veľkým zdrojom.
Civilizačné ochorenia sú pre vás blízkou témou. Zmenil sa vám životný štýl po diagnóze cukrovky?
S mojím diabetom už žijeme v symbióze. Začiatky však boli rebelské. Táto choroba ma veľa naučila a stále učí. Naučila ma žiť v striedmosti, rytme, pravidelnosti a aktivite. Veľa chodím. Za posledné mesiace tak veľa (cca 10 000 krokov denne), že si v podstate nemusím dopichovať inzulín. Mám pumpu, čiže bazál mi beží stále, ale čo zjem, to vychodím. To je fantastické poznanie, ktoré mi priniesol život v čase korony. Vždy som čítala, že sa treba hýbať a športovať. Bola som presvedčená, že aktívny život herečky a zdravotnej klaunky, kedy sa hýbete vlastne celý deň, je presne ono. Zistila som však, že by malo ísť o cielenú aktivitu. A chôdza je pre mňa nateraz objavom storočia. Snažím sa jesť striedmo a pravidelne, nestresovať sa, užívať si okamihy prítomnosti, dýchať, smiať sa, jedným slovom byť v rovnováhe zvonku aj zvnútra. Môj manžel Tomislav dáva na mňa pozor ohľadom diabetu, a to je veľmi povzbudzujúce, že sa mám na koho spoľahnúť. S láskou a humorom ide všetko ľahšie.
Ako vyzerá váš bežný deň?
V súčasnosti je to asi takto: ranná káva, ovocie na raňajky, prechádzky so psom niekoľkokrát denne, dvakrát týždenne pilates online. Okrem toho chodím na hodiny spevu, zdokonaľujem sa v klaunských zručnostiach a hre na ukulele. A klaunujem pre deti online, no pomaly sa zdravotní klauni vracajú do nemocníc aj osobne. Zároveň vyučujem v umeleckej škole Ludus. Každý deň je iný, ale vždy naplnený kreativitou, pohybom, učením sa, radosťou a pokojom.