ADELA VINCZEOVÁ
Vystupuje na verejnosti od svojich 16-tich rokov. Začínala ako moderátorka v slovenskom Fun Radiu, prelomom v jej kariére bolo uvádzanie Slovensko hľadá Superstar. Stala sa z nej najúspešnejšia televízna moderátorka, niekoľkokrát získala cenu OTO – Osobnosť televíznej obrazovky. Akutálne má svoju talk show Trochu inak s Adelou, kde sa vyjadruje aj k rôznym témam o spoločenskej zodpovednosti.
Adelu netreba zvlášť predstavovať. Najznámejšia slovenská moderátorka, absolútna profesionálka s briskným humorom, je už dlhé roky neprehliadnuteľná na moderátorskej scéne nielen doma, ale aj u našich českých susedov.
Adela sa spolu s manželom Viktorom zvyknú vyjadrovať aj k rôznym spoločensko-zopovedným témam. Svojím životným postojom a názormi často inšpirujú mnohých ľudí. Adela si do svojej talk šou Trochu inak s Adelou zvykne pozývať zaujímavých hostí, ktorí sú výnimoční svojím príbehom a originalitou. A my sme sa s Adelou tiež porozpravali trochu inak…
Stretli ste sa už niekedy s pojmom adherencia? Čo si pod tým predstavujete?
Nestretla a ani neviem, čo by som si pod tým predstavila. Aby však táto odpoveď neostala príliš krátka, vygooglila som si tento pojem. Ide o spoluprácu pacienta s lekárom v procese liečby. Priznám sa, že som veľmi aktívne adherentný pacient. (úsmev) Keď ide o moje zdravie, kladiem otázky až dovtedy, kým nemám vo veciach jasno. Mám však aj šťastie na veľmi dobrých, trpezlivých a ľudských lekárov. A potom naozaj do veľkej miery dodržiavam, čo mi povedia.
V minulosti vás trápil nábeh na rakovinu krčka maternice. Ako by ste zhodnotili komunikáciu lekára?
Osobne chodím ku skvelému gynekológovi, pánovi Janekovi. Vždy si nájde čas na to, aby mi s pokojom a bez zbytočných emócií vysvetlil, čo sa deje, ako sa to dá riešiť a čo môžeme pre to urobiť. Samotný zákrok robil MUDr. Redecha a ten bol v komunikácii a profesionalite rovnako skvelý. V takýchto prípadoch je človek, samozrejme, veľmi obozretný, tak som sa o potrebe zákroku informovala aj u iných odborníkov, ktorí mi rozhodnutie potvrdili. Čiže som do procesu vchádzala pokojne, s dôverou a bez zbytočných vnútorných zmätkov. Napokon som v rámci rekonvalescencie mesiac ležala a zažila veľmi príjmené obdobie ničnerobenia.
Myslíte si, že majú ľudia problém riadiť sa radami lekárov?
Neviem, ako sú na tom iní. Nechcem to posudzovať, lebo aj ja viem, čo je pre mňa dobré a čo nie, no občas zhreším, alebo vyskočím zo „zdravých“ koľají. Nie je mi úplne jasné, prečo však niekto dlhodobo a na dennej báze nedodržiava odporúčania lekára. Niekto si možno myslí, že za zdravie je zodpovedný lekár a ten by mal riešiť aj neskoršie akútne problémy, ktoré z osobnej nezodpovednosti vyvstanú. Určite sa nájdu aj takíto pacienti. Domnievam sa však, že to všetko súvisí s ochotou prevziať zodpovednosť za svoj život všeobecne. To je však príliš nepodložená úvaha. V každom prípade sú ľudia určite rôzni a ani ja sama nie som 100-percentná.
Práca moderátorky môže byť časovo náročná. Darí sa vám pravidelne a zdravo stravovať?
Keď je ťažšie obdobie, snažím sa aspoň začať deň zdravo mojimi tradičnými raňajkami. Prípadne si aspoň niečo zdravé pribalím na celý deň. Vždy sa „nadopujem“ mojimi doplnkami ako lyžica rybieho oleja, olivového oleja, rakytníkovej šťavy, hrnček kefíru s kolagénom, zinok a podobne. Potom aj cez deň, keď sa to so stravou úplne nedarí, mám dobrý pocit, že sa pre telo aspoň niečo dobré udialo. Počas nakrúcaní si objednávam ľahké jedlá a niekedy radšej očistne pohladujem, ako by som sa mala natlačiť nezdravou alternatívou. Skrátka s tým celým žonglujem a kľučkujem, našťastie, takých dní nie je veľa. Hlavné je, že aj keď deň nie je ideálny, nestresovať sa tým mentálne, lebo to telu nepridáva.
Je niečo, na čo nedáte v rámci zdravia dopustiť?
Určite je to ten rybí olej kvôli D-čku, domáci ovčí kefír pre zdravú črevnú mikroflóru, zdravá strava a šport určite štyrikrát do týždňa. Dôležité je takisto nepiť kávu nalačno, necvičiť nalačno. Chodiť skôr spať a skôr vstávať. Toto teraz všetko s manželom zavádzame, lebo sme v spánkovom rytme neboli veľmi zodpovední. A zmenu, veru, cítim. A ešte drobnosť, naučila som sa piť kávu bez mlieka a cukru. Jediné, čo ma teraz rozhadzuje zo zdravotnej harmónie, sú letné žúry. Tam moje telo naozaj zažije kadečo a fakt nejde spať o pol jedenástej. Ale to tiež nie je na dennom poriadku. (úsmev)