LIEČBU DODRŽUJEME VÄČŠINOU, KEĎ NÁM JE ŤAŽKO

Mgr. ERIKA ZIMANOVÁ

Únia pre zdravšie srdce

Pri zlepšení zdravotnému stavu rýchlo zabúdame, v liečbe sme poctiví len dočasne a zodpovedne k nej pristupuje len zopár pacientov. Adherencia – dodržiavanie liečby – je u pacientov veľkým otáznikom.

Nečakajme zázraky na počkanie po prvej tabletke… Veď uzdravenie pacienta je často behom na dlhé trate a bez disciplíny nemožno očakávať reálne výsledky.

KARDIOVASKULÁRNE OCHORENIA

Nevyhýbajú sa ženám ani mužom, nevyberajú si vek, dokonca nie sú ohraničené ani geograficky. Nie je vôbec zveličovaním, keď povieme, že na Slovensku máme vysokú úmrtnosť pacientov na tieto ochorenia. Nelichotivo nám patrí jedno z najhorších umiestnení v Európe v rámci celosvetového rebríčka úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia. To sú fakty, ktoré však neberieme vážne. Skúsenosti lekárov to potvrdzujú.

ADHERENCIA JE NEVYHNUTNÁ

Nastavenú liečbu si dokonca sami prispôsobujeme životnému štýlu a tomu, ako sa aktuálne cítime. Keď je nám lepšie, zabúdame na to, ako sme sa cítili predtým. A v liečbe zvoľníme.

Ak sa cítime lepšie, neznamená to, že sme vyliečení. Mnohí pacienti si to však neuvedomujú a často hazardujú so svojím zdravím práve tým, že si liečbu ‚naordinujú‘ sami a svojho lekára tak nepočúvajú.

Poďme však pekne po poriadku. Priznajme si, koľkí z nás ideme k lekárovi až vtedy, keď cítime, že niečo s nami nie je v poriadku, keď už nás niečo bolí, alebo nám zdravie začne komplikovať bežný život? Ak nám je čo i len na chvíľu lepšie, tak na lekára zabúdame. A teraz ruku na srdce – koľkí z nás sa riadime aj jeho odporúčaniami? Ale poctivo, každý deň? Svedomité dodržiavanie liečby a režimových opatrení a spolupráca pacienta so svojím lekárom je jednoducho alfou a omegou úspechu. Nemôžeme sa tváriť, že to tak nie je. Ak chceme prísť do cieľa, nemôžeme sa na pol ceste zastaviť. Musíme pokračovať ďalej.

VZŤAH POSTAVENÝ NA VZÁJOMNEJ DÔVERE

Keď sa cítim lepšie, odložím tabletky bokom. Som na dovolenke? Tak si predsa užívam a nebudem myslieť na svoju liečbu. Po určitom čase si poviem, že lieky už nepotrebujem. A niekedy si liek i zabudnem vziať… Tieto a podobné postoje sú, žiaľ, bežné. Ak sa však pacient cíti lepšie, je to vďaka tomu, že dodržuje lekárom stanovenú liečbu. Vzťah pacient vs. lekár by mal byť založený na vzájomnej dôvere. Pacienti však viac dôverujú svojmu úsudku, tomu, čo nájdu na internete alebo čo im povedal známy…

MUDr. MARTIN HUDEC, PhD., MRCPI, FESC

primár oddelenia akútnej kardiológie
SÚSCCH, a. s., Banská Bystrica

Existuje niečo, čo by mohli ľudia robiť v rámci prevencie infarktu myokardu?

Prevencia by mala byť základným prístupom ľudí v akejkoľvek oblasti, v zdravotníctve a kardiológii zvlášť. V prvom rade by mal pacient spoločne so svojím lekárom minimalizovať ovplyvniteľné rizikové faktory. To, že je niekto mužského pohlavia po 50-ke a mal v rodine opakovane výskyt infarktov u príbuzných, ho robí veľmi rizikovým, ale toto riziko je veľmi ťažko modifikovateľné. Na druhej strane, zmenou životosprávy, športom a najmä vyhýbaním sa fajčeniu vieme naše riziko pozitívne ovplyvniť a v spolupráci s lekárom vieme udržať pod kontrolou hodnotu krvného tlaku, hladiny cukru a cholesterolu v krvi. Toto je alfou a omegou prevencie v kardiológii.

Aké bývajú následky infarktu?

Šance na zotavenie sa z infarktu závisia od toho, ako veľmi je poškodený myokard a ako rýchlo došlo k jeho revaskularizácii. Čím skôr sa podarí spriechodniť koronárnu tepnu, tým je väčšia pravdepodobnosť, že pacient prežije s minimálnymi následkami. Ak však dôjde k značnému poškodeniu srdcového svalu, srdce už nemusí byť schopné pumpovať dostatočné množstvo krvi do celého tela, a to následne vedie k srdcovému zlyhávaniu. Poškodenie srdca tiež zvyšuje riziko vzniku arytmií, a tak isto sa zvyšuje riziko vzniku ďalšieho infarktu. Mnohí ľudia, ktorí prekonali infarkt, trpia strachom a depresiami.

ZISTITE, ČI PATRÍTE DO RIZIKOVEJ SKUPINY!

Čo je to fibrilácia predsiení a čo ju spôsobuje?

Fibrilácia predsiení je jednou z najčastejších srdcových arytmií. Počas predsieňovej fibrilácie predsiene bijú nepravidelne, zväčša rýchlejšie a neúčinne, a preto sa v nich zvyšuje riziko vzniku zrazenín. Ak sa krvná zrazenina z predsiene uvoľní, najčastejšie putuje do mozgu, kde spôsobí upchatie cievy a zapríčiní akútnu cievnu mozgovú príhodu. V závislosti od veľkosti krvnej zrazeniny je aj rôzna intenzita mozgovej porážky, ktorá môže skončiť až smrťou. Existuje veľké množstvo chorôb, ktoré môžu túto arytmiu vyvolať. Nemusí to byť vyslovene iba choroba srdca, ale aj choroby iných orgánov môžu vyvolať arytmiu. Z kardiovaskulárnych ochorení je najčastejšou príčinou vysoký krvný tlak a ischemická choroba srdca. Ďalej sem patria vrodené chyby srdca, chlopňové chyby, zápalové ochorenia, alebo v dôsledku prekonania infarktu myokardu. Z mimo srdcových príčin sem môžeme zaradiť diabetes mellitus, nadmernú funkcia štítnej žľazy či ochorenia pľúc. Obezita, fajčenie a konzumácia alkoholu taktiež môžu viesť k fibrilácii predsiení.

Z kardiovaskulárnych ochorení je najčastejšou príčinou vysoký krvný tlak a ischemická choroba srdca.

Ako sa dá infarkt myokardu liečiť?

Posledné takmer polstoročie sa revaskularizácia myokardu stala hlavnou liečebnou metódou akútneho koronárneho syndrómu. Podľa najnovších odporúčaní ESC by mal byť pacient okamžite transportovaný do najbližšieho kardiocentra. Liečba akútneho infarktu spočíva jednak v okamžitom podaní anti-agregačnej a antikoagulačnej liečby posádkou RLP/RZP hneď po stanovení diagnózy s následným prevozom na katetrizačnú sálu, kde sa kardiologický intervenčný tím snaží o čo najrýchlejšie spriechodnenie upchatej koronárnej cievy pomocou katétrov, vodičov a balónov s následnou implantáciou stentu do postihnutej oblasti.

VYPLŇTE DOTAZNÍK A PORAĎTE SA S ODBORNÍKOM O PREVENCII

Aké majú pacienti režimové opatrenia po infarkte myokardu?

Dodržiavanie niekoľkých zásad a zmena životného štýlu dokáže zlepšiť prognózu týchto pacientov. Medzi kľúčové zmeny životného štýlu patrí ukončenie fajčenia, prísna kontrola krvného tlaku, správna životospráva a kontrola váhy a v neposlednom rade podpora fyzickej aktivity. Fajčiari majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa im zopakuje infarkt myokardu v porovnaní s nefajčiarmi, čo naznačuje silný pro-trombotický vplyv fajčenia. Ukončenie fajčenia je pravdepodobne najúčinnejšia sekundárna prevencia zo všetkých ostatných spomínaných opatrení. Rovnako je dôležité predísť vzniku obezity správnym výberom pestrej stravy a jej adekvátneho množstva. Preferuje sa zvýšená konzumácia ovocia a zeleniny spolu s celozrnnými obilninami, ryby (najmä olejové odrody), chudé mäso a nízkotučné mliečne výrobky, ďalej nahradenie tukov z rastlinných a morských zdrojov.

Nemenej dôležitá je prísna kontrola tlaku krvi, celkového cholesterolu a cukru v krvi. Tieto modifikovateľné rizikové faktory by mali byť pravidelne kontrolované pacientom v spolupráci so svojím obvodným lekárom. Pohybová terapia sa už dlho používa na rehabilitačné účely pacientov po infarkte myokardu. Jej prínos je dlhodobo známy a v štúdiách znížil úmrtnosť týchto pacientov o 26 %. U väčšiny pacientov je možné ihneď po prepustení odporúčať denné prechádzky. Po cca 2 týždňoch sa odporúča intenzívnejšia aktivita ako rýchla chôdza, beh, bicyklovanie alebo iná aeróbna aktivita. Pacienti by sa mali venovať aspoň 30 minút aeróbnemu cvičeniu strednej intenzity 5-krát do týždňa. Dlhodobá práceneschopnosť pôsobí negatívne (optimálny čas je 2 – 4 týždne).

SC-SK-01586