František Košarišťan alias Fero Joke svojím humorom ako online komik a influencer baví nielen celé Slovensko, ale aj tých, čo to naozaj potrebujú. Ako vyštudovaný špeciálny pedagóg sa dokonca venuje aj deťom s onkologickými ochoreniami. Prečo sa podľa neho oplatí s rakovinou bojovať a ako takýmto pacientom pomáha?
Nie ste len komik, ale aj vyštudovaný špeciálny pedagóg. Čo vás k tomu viedlo?
Mojím snom bolo stať sa lekárom, no neprijali ma na medicínu. Začal som aspoň vypomáhať v nemocnici a ako dobrovoľník som trávil čas s mentálne postihnutými detičkami. Bavil ma kontakt s nimi, a to, že pre nich robím niečo zmysluplné. Konečne som zažil pocit naplnenia, a tak som sa rozhodol pre štúdium špeciálnej pedagogiky.
Pomáhate aj deťom s onkologickými ochoreniami… Akým spôsobom?
Viedol som pre nich astronomický krúžok, no popravde, viac ich bavilo, keď som im rozprával svoje zážitky zo života. Kde som bol na túre, ako sa má moja fenka Ťapka. Tá im dokonca v areáli nemocnice predvádzala rôzne kúsky a ony ju z okna obdivovali a smiali sa. Bolo to nádherné. Neskôr som ich začal navštevovať aj s rôznymi známymi osobnosťami, aby aspoň na chvíľu zabudli na to, čo ich trápi. Bohužiaľ, pre koronu sa tieto aktivity museli stopnúť.
Ľudia berú rakovinu ako ortieľ smrti, no mnohé typy sa dajú dnes už úspešne liečiť. Ide však o čas.
Chodíte na preventívne lekárske prehliadky poctivo?
Úprimne, nie som v tom dôsledný. Prešiel som si rôznymi zdravotnými problémami, ktoré ma dostali do takých depiek, že sa ich bojím zažiť znova, a tak sa prehliadkam vyhýbam. Viem však, že to nie je správne. Snažím sa aspoň zdravšie stravovať a veľa sa hýbať.
foto: archiv Františka Košarišťana alias Fero joke
Veľké percento mužov tieto prehliadky zanedbáva. Z akého dôvodu?
Myslím si, že to zanedbávajú muži aj ženy rovnako. Žije sa nám až príliš dobre a bojíme sa stratiť svoj komfort. Neriešime, keď nás niečo bolí, až kým to nie je akútne. Na našich pleciach je toho mnoho a máme pocit, že si nemôžeme dovoliť byť chorí.
Čo sa týka onkologických ochorení, tak ľudia ich riešiť nechcú, aj keď majú podozrenie. Rakovinu berú ako ortieľ smrti. A pritom to tak už dávno nie je. Mnohé typy rakoviny sa dajú dnes už úspešne liečiť. Ide však o čas.
Máte mimo práce osobnú skúsenosť s onkologickým ochorením?
Musím sa priznať, že ja sám som mal podozrenie na rakovinu štítnej žľazy. Nakoniec mi ju museli odstrániť, no pamätám si, že čakanie na výsledky histológie bolo strašné. Je to veľká záťaž na psychiku.
Žije sa nám až príliš dobre a bojíme sa stratiť svoj komfort.
Je niečo, čo by ste odkázali ľuďom, ktorí s rakovinou zápasia?
Ľuďom, ktorí trpia rakovinou prajem veľa síl, najmä tých psychických. Je to náročné a obdivujem ich. No mali by si život stále užívať, byť so svojimi blízkymi a veľa o tom hovoriť. Môže ich to zachrániť, a to doslova. Dôležité je pozitívne myslenie. Aj ľudia, ktorí boj s rakovinou prehrali, svojím pozitívnym prístupom vlastne zvíťazili. Mohli si vybrať, či svoje posledné dni strávia v depkách, alebo si ich užijú. Tá druhá možnosť z nich robí skutočných bojovníkov. V prípade, že majú niektorí podozrenie na rakovinu, určite by mali čo najskôr navštíviť svojho lekára a overiť si to. Nie sú sami a odmietaním či ignoráciou na tom nič nezmenia. S rakovinou sa oplatí bojovať, ten život za to určite stojí.
