RAKOVINA PROSTATY JE CHOROBA STARŠÍCH MUŽOV

Nádor prostaty pomáha odhaliť preventívne urologické vyšetrenie. V prípade pozitívneho nálezu nasledujú ďalšie diagnostické postupy.

MUDr. Vladimír Baláž, PhD.

prednosta Urologickej kliniky FNsP F.D. Roosevelta Banská Bystrica

Ako predísť rakovine prostaty?

Rakovina prostaty je najčastejší nádor mužov v rozvinutom svete. Na Slovensku je na druhom, respektíve treťom mieste, po nádoroch hrubého čreva a konečníka. Ročne u nás pribudne 2 500 až 3 000 nových prípadov a zomrie takmer 600 mužov. Žiaľ, priame príčiny vzniku rakoviny prostaty, podobne ako pri iných nádorových ochoreniach, nie sú známe. Je však jasný vplyv testosterónu na prostatu a tiež na vznik rakoviny prostaty, takisto vplyv prostredia a spôsob života na vznik nádorových ochorení.

Ako prebieha vyšetrenie prostaty?

Vyšetrenie prostaty patrí k základným výkonom v urológii. Dôležitý je rozhovor s pacientom (anamnéza), keď zisťujeme, či sa v priamom príbuzenskom vzťahu nevyskytla rakovina prostaty. Výskyt tohto ochorenia sa v takom prípade zvyšuje 1,5- až 2-krát. Po fyzikálnom vyšetrení nasleduje odber krvi, kde vyšetrujeme prostatický špecifický antigén (PSA). PSA je bielkovina exprimovaná prostatickými bunkami (nádorovými aj zdravými). Jej normálna hodnota je 3 ng/ml a môže sa líšiť podľa nastavenia laboratória. Jej zvýšenie nad uvedenú hodnotu môže signalizovať rakovinu prostaty, benígnu hyperpláziu alebo zápal prostaty. Nasleduje sonografické vyšetrenie (USG) obličiek, močového mechúra a prostaty. USG vyšetrenie prostaty pomáha zistiť jej veľkosť a prípadné zmeny echogenicity. Posledným zisťovaním je vyšetrenie prostaty cez konečník (vyšetrenie per rectum). Týmto vyšetrením sa dajú rozpoznať nádorové zmeny v periférii žľazy. Navyše je to dôležité vyšetrenie aj na zistenie nádoru konečníka.

Koho najviac toto ochorenie postihuje?

Rakovina prostaty je nádorové ochorenie starších mužov. Jej výskyt pod 40 rokov života je sporadický a výnimočný. Po štyridsiatom roku však kontinuálne stúpa a existujú štúdie, že u 80-ročných mužov je výskyt rakoviny prostaty viac ako 80 percent. Treba poznamenať, že väčšina týchto nádorov sa nikdy klinicky neprejaví a sú tzv. incidentálne.

Aké príznaky človek pociťuje v prípade karcinómu prostaty?

Počiatočné štádiá ochorenia sú úplne „nemé“. Včasné štádiá sa dajú zistiť len pomocou dôkladného preventívneho urologického vyšetrenia. Ak nádor rastie v centre prostaty, môže spôsobovať ťažkosti s močením (slabý prúd moču, prerušované močenie a pod.). Preto každý muž, ktorý má ťažkosti pri močení a má príslušný vek, by mal byť vyšetrený aj na prítomnosť karcinómu prostaty. Karcinóm prostaty najčastejšie metastázuje do kostí. Prejavom sú bolesti v kostiach, prípadne zlomeniny, hlavne dlhých kostí alebo stavcov.

Aké možnosti diagnostiky máme k dispozícii?

Diagnostický proces prebieha podľa štandardných diagnostických a terapeutických postupov, resp. odborných usmernení (guidelines) odborných spoločností. Keď po základnom vyšetrení máme podozrenie na prítomnosť karcinómu prostaty (opakovane zvýšené PSA, podozrivý nález na prostate a pod.), indikujeme magnetickú rezonanciu prostaty (MR). V prípade podozrivého nálezu na MR je nutné urobiť biopsiu prostaty (odber vzoriek tkaniva). Dnes sa biopsia robí pomocou spojenia (fúzie) USG a MR obrazu, čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť správneho odberu tkaniva. Po stanovení diagnózy treba ešte zistiť rozsah ochorenia (scintigrafia kostí, resp. PET CT). Po vyhodnotení rozsahu ochorenia pacientovi odporučíme najlepší možný postup liečby.

MUDr. LÝDIA FRIGOVÁ

vedúca lekárka Pro Magnet Košice

Aké možnosti majú ľudia v rámci prevencie pri onkologických ochoreniach?

Výskyt a priebeh niektorých onkologických ochorení je možné ovplyvniť prevenciou. K prevencii prispievajú rôzne faktory spojené napr. aj so životosprávou a životným štýlom, ale najúčinnejšou prevenciou je aktívne vyhľadávanie onkologického ochorenia – preventívny onkologický skríning. Takýto skríning má význam najmä u karcinómu hrubého čreva, u žien karcinómu krčka maternice a karcinómu prsníka a u mužov karcinómu prostaty. U nás neexistuje organizovaný skríningový program týchto ochorení, tzn. ženy a muži nie sú aktívne pozývaní na preventívne vyšetrenia, ale majú možnosť pravidelne absolvovať tieto vyšetrenia.

Preventívny program je založený na dobrovoľnosti, ochote ľudí pravidelne navštíviť lekára, preto veľkú úlohu zohráva edukácia a osveta. Napríklad pri prevencii karcinómu hrubého čreva, vo výskyte ktorého máme popredné miesto na svete, má človek po 40. veku života nárok na vyšetrenie okultného krvácania zo stolice dvakrát ročne u svojho obvodného lekára, po 50. roku života má nárok na kolonoskopické vyšetrenie priamo u gastroenterológa bez potreby odporúčania na toto vyšetrenie.

Ženy majú nárok na pravidelné preventívne gynekologické vyšetrenie karcinómu krčka maternice raz ročne a vyšetrenie prsníkov zobrazovacími metódami raz za dva roky. Muži majú nárok na pravidelné preventívne urologické vyšetrenie po 50. roku života. V prípade výskytu týchto ochorení v rodine sa nárok na tieto preventívne vyšetrenia posúva podľa odporúčaní odborníkov do nižších vekových kategórií. K prevencii rakoviny kože patrí návšteva kožného lekára jedenkrát ročne.

Všetci máme nárok raz za dva roky na preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára, ktorý nás môže informovať o ďalších preventívnych vyšetreniach u špecialistov, alebo sa môžeme sami o prevenciu zaujímať a aktívne pristupovať k udržaniu svojho zdravia.

Ako prebieha diagnostika onkologických ochorení?

Diagnostika onkologických ochorení závisí od typu ochorenia a je to celá škála neinvazívnych a invazívnych výkonov, ktoré prispejú ku konečnej diagnóze. Niektoré ochorenie je možné diagnostikovať jedným vyšetrením, iné si vyžadujú viaceré vyšetrenia, a dokonca aj diagnostické operácie.

Ako dokáže včasná diagnostika ovplyvniť vyliečenie pacienta?

Včasná diagnostika onkologického ochorenia má významný vplyv na liečbu pacienta a výsledný efekt terapie. Cieľom diagnostiky je stanoviť štádium lokálneho ochorenia a určiť rozsah prípadného vzdialeného postihnutia organizmu, tým pomôcť k správnemu a účinnému výberu liečby.

Čo je to magnetická rezonancia a akú zohráva úlohu pri diagnostike onkologických ochorení?

Magnetická rezonancia (MR) je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá využíva schopnosť protónu vodíka prijať energiu určitého elektromagnetického pulzu a znovu ju uvoľniť. Tento jav umožňuje stanoviť množstvo vodíka, a teda aj vody vo vyšetrovanom objekte. Na základe odlišného množstva vody v rozličných tkanivách môže hodnotiť morfologické, ale aj funkčné vlastnosti tkanív. Magnetická rezonancia umožňuje zobrazovanie orgánov, orgánových sústav a ich štruktúr vo vnútri ľudského tela. Má význam v diagnostike rôznych patologických procesov a má nenahraditeľné postavenie v diagnostike mnohých onkologických ochorení. Je metódou prvej voľby v diagnostike podozrenia na niektoré onkologické diagnózy, rovnako aj v zobrazení rozsahu už diagnostikovaného onkologického ochorenia a má veľký význam v sledovaní pacienta počas a po onkologickej liečbe.

Na čo sa má pacient pripraviť, ak má ísť na magnetickú rezonanciu? Ako toto vyšetrenie prebieha?

Priebeh vyšetrenia magnetickou rezonanciou závisí od typu vyšetrenia, teda od toho, ktorý orgán, ktorá časť tela je vyšetrovaná. Podrobnejšie inštrukcie o príprave pred konkrétnym vyšetrením väčšinou získa pacient od personálu pri objednávaní sa na vyšetrenie. Sú však všeobecne platné zásady, ktoré je potrebné dodržať pred a počas MR vyšetrenia. Do vyšetrovacej miestnosti je zakázané vstupovať s niektorými vecami a zariadeniami, preto je vhodné, aby pacienti prichádzali na vyšetrenie v jednoduchom oblečení, bez doplnkov (ľahké, najlepšie bavlnené oblečenie bez aplikácii, bez šperkov a podobných doplnkov).

Pacienti vypľňajú pred vyšetrením dotazník bezpečnosti a odpovedajú na konkrétne otázky, ktoré majú prispieť k bezpečnému a bezproblémovému priebehu ich vyšetrenia, napr. prítomnosť cudzích materiálov a náhrad v tele, predchádzajúce operácie či ochorenia, klaustrofóbia alebo alergické príhody pre prípad aplikácie kontrastnej látky počas vyšetrenia. Prípadné otázky a nejasnosti o postupe vyšetrenia môžu pacienti konzultovať s lekárom pracoviska. V niektorých prípadoch je možné čiastočne modifikovať priebeh vyšetrenia napr. u pacientov s klaustrofóbiou, je možná aj prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri vyšetrení.

MR prístroj je počas vyšetrenia hlučný, pacient ležiaci na vyšetrovacom stole má na ušiach slúchadlá a komunikácia s personálom počas vyšetrenia je zabezpečená cez signalizačný balónik. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou je pri dodržaní stanovených postupov bezpečné, realizuje sa bez použitia ionizačného žiarenia, neznamená tak radiačnú záťaž pre pacienta a je bez dôkazu vedľajších účinkov.