ATEROSKLERÓZA - OCHORENIE TEPIEN

doc. MUDr. BRANISLAV VOHNOUT, PhD.

Ústav výživy – prednosta FOaZOŠ a Koordinačné centrum pre familiárne hyperlipoproteinémie, SZU Ústav epidemiológie, LF UK Diabetologická a lipidologická ambulancia, Bratislava

Čo je to ateroskleróza a aké riziká pri nej hrozia?

Ateroskleróza predstavuje rôznorodú kombináciu zmien v stene artérií, ktoré vyúsťujú do lokálnej kumulácie lipidov, ďalších komponentov krvi a fibrózneho tkaniva. Možno ju charakterizovať ako cholesterolom podmienené zápalové ochorenie. V dôsledku toho vzniká rozvoj kardiovaskulárnych (KV) ochorení ako infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda, periférne artériové ochorenie ciev, ktoré predstavujú hlavnú príčinu úmrtnosti vo väčšine vyspelých krajín vrátane Slovenska.

Čo je podľa vás najdôležitejší rizikový faktor pre rozvoj aterosklerózy?

Hlavnými KV rizikovými faktormi sú zvýšená hladina LDL-C (zlý cholesterol), artériová hypertenzia, diabetes mellitus, obezita a fajčenie, avšak množstvo genetických, experimentálnych a epidemiologických štúdií jednoznačne preukázalo primárnu úlohu LDL-C (zlý cholesterol) v rozvoji aterosklerotických KV ochorení. Zvýšená hladina LDL-C (zlý cholesterol) je pravdepodobne jediným rizikovým faktorom schopným podmieniť rozvoj aterosklerózy aj bez prítomnosti iných známych rizikových faktorov.

Ako znížiť LDL cholesterol a ako ho udržať v norme?

Aj keď životosprávové opatrenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri kontrole LDL-C (zlý cholesterol) v krvi, často je potrebné pre dosiahnutie optimálnych hodnôt využiť farmakologickú liečbu. Výsledky klinických štúdií s rôznymi hypolipidemikami (lieky na zníženie zlého LDL cholesterolu) preukázali zníženie výskytu KV príhod u pacientov v primárnej aj sekundárnej prevencii, čiže pred prvou závažnou KV nežiaducou udalosťou alebo aj po nej. Ostatné roky priniesli dôkazy o efektívnosti liečby aj u iných hypolipidemík. Podmienkou úspešnosti liečby je ale dlhodobé pokračovanie liečby bez prerušovania.

Aký je váš pohľad na súčasnú terapiu a budúcnosť pri znižovaní cholesterolu?

Momentálne máme v SR dostupné lieky, ktoré sú založené na silnej medicíne dôkazov a sú dostatočne tolerované pacientmi. Budúcnosť liečby vidím v zlepšení tolerancie liečby a v predlžovaní dávkovacieho režimu. Pacienti by mali v prvom rade dôsledne sledovať liečebný režim nariadený lekárom, zaujímať sa o svoj celkový zdravotný stav, vedieť v akej skupine z hľadiska KV rizika sa nachádzajú a poznať výšku hladiny LDL-C (zlý cholesterol).

prof. MUDr. JÁN KMEC, PhD. MPH

Kardiocentrum FNsP J. A. Reimana Prešov
FZO Prešovskej univerzity v Prešove

Aká je na Slovensku situácia s kardiovaskulárnymi ochoreniami v porovnaní s ostatnými krajinami?

Úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia na Slovensku tvorí viac ako polovicu zo všetkých príčin úmrtí. Dominuje ateroskleróza, konkrétne aterosklerotické postihnutie tepien, tzv. kôrnatenie tepien. Závažný infarkt myokardu môže byť následok neliečenej aterosklerózy. Dlhodobá liečba po srdcovom infarkte zahŕňa režimové opatrenia, ako aj pravidelné užívanie liekov. Týmito opatreniami sledujeme spomalenie procesu aterosklerózy, zamedzenie negatívnej prestavby srdcového svalu a zvýšenie tolerancie k nedokrveniu.

Zvýšené užívanie liečby, ako sú lieky proti zrážaniu krvi, lieky na znižovanie cholesterolu, lieky proti vysokému krvnému tlaku, môže u pacientov po prekonanom srdcovom infarkte zlepšiť dlhodobú prognózu. Lieky na znižovanie „zlého“ cholesterolu (LDL-C) po srdcovom infarkte sú podstatnou súčasťou komplexnej starostlivosti. V reálnom živote má však pacient slabú disciplínu v pravidelnom užívaní predpísaných liekov, a to predstavuje významnú prekážku v dosahovaní cieľov optimálnej liečby, čo je spojené s nepriaznivou prognózou, ktorá môže viesť až k úmrtiu. Neliečime totiž hodnotu zlého LDL cholesterolu – liečime príčinu infarktu a snažíme sa zabrániť opakovaným príhodám a predĺžiť život.

Ako sa správať po infarkte a ako sa vyvarovať ďalšiemu infarktu?

Medzi zasadné zmeny v životospráve pacientov po prekonanom srdcovom infarkte patrí zanechanie fajčenia, kontrola krvného tlaku, liečba „zlého“ cholesterolu, úprava stravovania, kontrola a prípadne úprava telesnej hmotnosti a väčšia fyzická aktivita. Strava by mala byť podobná stredomorskej diéte, mala by obsahovať dostatok vlákniny, ovocia a zeleniny, príjem soli by mal byť nižší ako 5g denne a tiež konzumácia rýb 1- až 2-krát týždenne.

Odporúča sa obmedzená konzumácia alkoholu a zníženie konzumácie sladených nápojov. Všetci pacienti po akútnom srdcovom infarkte by mali absolvovať program kardiovaskulárnej rehabilitácie. Dôležitým odporúčaním je obnovenie aktivít, predovšetkým návrat do práce po infarkte. Vysoký tlak krvi a LDL-C cholesterol sú najčastejším rizikovým faktorom pre rozvoj ischemickej choroby srdca.

Ako zistí pacient, či patrí do rizikovej skupiny pre kardiovaskulárne ochorenia?

Najpresnejší spôsob je spýtať sa svojho ošetrujúceho lekára. Pre stanovenie kardiovaskulárneho rizika lekári používajú rôzne skórovacie systémy, ktoré môžu poskytnúť užitočné informácie o riziku rozvoja aterosklerózy. So skórovaním rizika pacientov majú skúsenosti nie len kardiológovia a internisti ale aj všeobecní lekári.

Článok bol podporený spoločnosťou Novartis Slovakia s.r.o.

SK2012089090

Bratislavský raper Michael Švehla, známy ako Majself, nám v rozhovore prezradil, ako zvláda držať svoje ochorenie, Crohnovu chorobu, pod kontrolou a čo všetko musel pre to vo svojom živote zmeniť či prispôsobiť.

Trpíte Crohnovou chorobou, aké boli vaše začiatky s týmto ochorením?

Začiatky boli náročné, asi rovnako ako u každého pacienta s IBD. Elementárnym problémom bolo Crohnovu chorobu vôbec diagnostikovať, čo sa u mňa podarilo až po pár mesiacoch a výmene niekoľkých lekárov. Predtým som o Crohnovej chorobe vedel len z počutia, aj to nie veľmi detailne. Keď som si vypočul verdikt lekára, na jednej strane som mal obavy, pretože som netušil, čo všetko so sebou toto ochorenie prináša, na druhej strane som bol rád, že viem, čo mi je a môžem začať dlhú cestu, aby som sa vyliečil. Na začiatku som podstupoval drastické diéty, schudol som za pár týždňov 20 kilogramov. Zároveň som sa snažil aj naplno pracovať, keďže sa v tom období začala aj moja tour k novému albumu. Keď sa na to teraz spätne pozerám, sám neviem, ako som to zvládol.

Čo ste museli pre toto ochorenie obetovať?

Svoj život som zmenil v mnohých veciach o 180 stupňov, ale neviem, či to mám nazývať obetou. Urobil som len to, čo som musel a čo mi v konečnom dôsledku robí lepšie, takže spätne sa na to nepozerám ako na obetu. Čo sa týka stravovania, nie je to až také kritické, ako to vníma na prvý pohľad veľa ľudí. Ak si odvyknete jesť určité množstvo potravín, zvyknete si na nový režim, ktorý beriete ako realitu.

Elementárnym problémom bolo Crohnovu chorobu u mňa vôbec diagnostikovať, čo sa podarilo až po pár mesiacoch.

Priznali ste, že je u vás choroba v remisii. Ako sa vám podarilo dostať ochorenie pod kontrolu?

Áno, som veľmi rád, že sa mi to podarilo a verím, že remisia bude trvalá. Ochorenie sa mi podarilo dostať pod kontrolu tak, že som v prvom rade pochopil, prečo mi prišlo do cesty a začal som si uvedomovať, čo robím zle. Snažím sa ho brať ako dar, a nie ako prekliatie. Akceptácia je základ. Začal som veľa študovať o výžive, analyzovať si vlastné telo a návyky, avšak v prvom rade som začal inak rozmýšlať. Užívam kvalitné probiotiká na vodnej báze, dopĺňam telo vitamínmi, robím dychové cvičenia a snažim sa mať zdravý rozum a zdravé myšlienky.

Na Slovensku ste známy hudobník. Mávate pred vystupovaním niekedy ešte stres?

V aktuálnej situácii mám stres skôr z toho, že nemôžem z dôvodu pandemických opatrení vystupovať, hrať. Ale všeobecne nemávam stres, väčšinou sa na pódium teším, teším sa na ľudí. Raz za čas sa síce pritrafí aj stres, ale je to naozaj ojedinelé.

ATEROSKLERÓZA – OCHORENIE TEPIEN