BRUFEN® – PEVNÁ VÔĽA, VEĽKÁ VIERA A NÁDEJ V ÚSPECH

Na začiatku príbehu Brufenu^®bol mladý 16-ročný muž Stewart Adams, ktorý po skončení školy nemal žiadne konkrétne predstavy o svojom živote. Nastúpil do učenia do malej firemnej lekárne spoločnosti Boots Pure Drug Company a táto udalosť predurčila jeho celoživotné záujmy.

Vyštudoval farmaceutickú fakultu na Nottinghamskej Univerzite, obhájil PhD. z farmakológie na Universite v Leeds a v roku 1952 sa vrátil už ako zamestnanec do spoločnosti Boots Pure Drug Company. V priebehu niekoľkých mesiacov dostal za úlohu nájsť rovnako účinný liek na reumatoidnú artritídu ako steroidy, ale s menšími nežiaducimi účinkami.

Stewart sa podujal nájsť takýto liek a zacielil svoju pozornosť na ovplyvnenie cesty zápalu, pričom od roku 1897 v tejto oblasti dominovala kyselina acetylsalycilová (Aspirin). V paťdesiatych rokoch sa však nad Aspirínom vo Veľkej Británii sťahovali mračná. Aspirín ako úspešné analgetikum sa v tom čase používal vo vysokých dávkach, čo so sebou prinášalo aj nežiaduce účinky a jeho obľúbenosť klesala.

Stewart sa spolu s chemikom Johnom Nicholsonom a technikom Colinom Burrowsom podujali otestovať a pretestovať viac ako 600 chemických zlúčením. Testovanie trvalo už bezmála 10 rokov, ale Stewart stále veril v úspech. Dokonca sa často do testovania zapájal aj on sám v úlohe pokusného zvieratka a dve či tri molekuly odskúšal sám na sebe. Samozrejme, že predtým, ako sám vyskúšal zlúčeniny, sa uskutočnili už testy toxicity. Z množstva 600 zlúčenín sa dostali 4 zlúčeniny do klinických testov, ale ich použitie zlyhalo. V roku 1961 sa začal črtať úspech v podobe 2-(4-izobutylfenyl)-propiónovej kyseliny, ktorá neskôr dostala názov ibuprofén. O rok neskôr firma Boots získava na ibuprofén patent a o sedem rokov neskôr bol Brufen^®schválený ako liek.

Dnes sa na celom svete vyrobí ročne 20 000 ton ibuprofénu, predá sa v rôznych baleniach pod rôznymi značkami, ale ak by Stewartovi neučarovala lekáreň firmu Boots, ak by nevyštudoval farmáciu a nevenoval sa farmakológii, ak by si neveril a za 10 rokov nepreskúmal viac ako 600 chemických zlúčenín, dnes by sme ibuprofén asi vôbec nepoznali.

BARBORA KRAJČÍROVÁ

Barbora Krajčírová je televízna a rozhlasová moderátorka, ktorá začínala svoju kariéru v TV Markíza v projektoch ako Počasie, Slovensko má talent alebo Pláž 33. Neskôr moderovala v TV JOJ tanečnú súťaž s Vilom Rozborilom a dnes ju môžete vidieť na obrazovkách RTVS v relácii Folklorika. Z rádia sa dlhé roky prihovárala ranným poslucháčom už od 5 hodiny rána v rádiu Vlna, Európa 2 či z rádia Jemné.

Keď počujete pojem civilizačné ochorenia, čo si pod tým predstavíte?

Predstavím si najmä nevedomosť nás ľudí o tom aké dôležité je udržiavať správnu životosprávu a vôbec zdravý prístup k životu. Rôzne nesprávne návyky nás ľudí posúvajú k chorobám vždy o krok bližšie. Žijeme rýchlu dobu a viem si predstaviť, že mnohých brzdí už len sa o to zaujímať. Na druhej strane, aspoň z môjho okolia vnímam, že veľa ľudí sa o zdravé vecí zaujíma čoraz viac a čo je ešte optimistickejšie, snažia sa o tom písať a edukovať ďalších.

Ako vám zmenili život vaše deti?

Moje deti mi do života v prvom rade priniesli veľa nekonečnej lásky nie len ku nim ale aj k mojej rodine a k sebe samej. Najmä po druhom tehotenstve som si naplno uvedomila, aké neskutočné zázraky dokáže ženské telo tým, že na svet prinesie dieťa. Všetky zmeny, ktoré sa za tých 9 mesiacov odohrajú, čo všetko sa zmení, čo všetko obetuje a na konci vyčerpané dokáže priniesť na svet nový život. Znie to ako klišé, ale prežiť to nanovo bol pre mňa dar a musím povedať, že si moje telo veľmi vážim. Nech vyzerá akokoľvek nedokonalo, nech zlyháva, pristupujem k nemu s veľkou láskou.

Zahŕňate do programu s deťmi aj nejaké športové aktivity?

Pre mňa samotnú je šport veľmi dôležitý, preto je aj pravidelnosť športovania u mojej dcéry automatická. Trvám na tom, aby sa hýbala, aj keď posledné mesiace online a sama v izbe, ale nech nevymizne aspoň ako taký kontakt so športom. Tešíme sa, že sa veci dostávajú po čase opäť do „normálu“ a deti sa vracajú nielen do školských lavíc ale aj k športovým návykom, ktoré im veľmi chýbali. My sa doma snažíme denne chodiť na prechádzky a tráviť v prírode čo najviac času. Či je to ale dostačujúce neviem, viete ako sa hovorí, vždy sa dá pre svoje zdravie urobiť viac.

Ovplyvňuje súčasná situácia vaše duševné zdravie? Ako sa udržujete v pohode?

Duševné zdravie vie ovplyvniť akákoľvek životná situácia, pandémia však zasiahla určitým spôsobom každú jednu domácnosť. Musíme sa s tým popasovať, musíme vydržať a čo najviac sa snažiť ostať zdraví. Otázka však je či toto všetko „musíme“ nie je na úkor duševného zdravia. Veľakrát sú situácie aj u nás doma, keď je môj manžel naplno vyčerpaný alebo ja. Dokonca to niekedy badám aj na mojej dcére. Snažíme sa zo všetkých síl si pomáhať ale nie vždy to ide jednoducho. Čo sa mňa týka, asi mi dá za pravdu každá mamina, byť na materskej dovolenke v pandémii vôbec nie je jednoduché. Mnohé maminy bojujú s popôrodnými depresiami, do toho pandemická situácia, možno pošramotené rodinné vzťahy. Nechcem sa púšťať do hlbšej analýzy ale viem si predstaviť ako mnohé maminy trpia a veľakrát nezvládajú ani banálne situácie. Je to úplne normálne a práve preto by sme si mali pomáhať, čo najviac sa dá. Ja sa snažím nerobiť si plány, zistila som totiž, že keď mi plány nevychádzajú podľa predstáv, dokážem sa pre to dlho a veľmi trápiť. Snažím sa žiť pre rodinu zo dňa na deň a je to pre mňa oveľa príjemnejšie.