PORUCHY PLODNOSTI SA TÝKAJÚ ŽIEN AJ MUŽOV

MUDr. VIERA BELUŠÁKOVÁ

Študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. V roku 2015 dokončila atestáciu z gynekológie a pôrodníctva v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda (Antolská). Pred pôsobením v miestnom Univerzitnom centre asistovanej reprodukcie sa venovala otázkam opakovaných potratov a genetického pôvodu endometriózy. Absolvovala tiež odbornú stáž v pražskom UPMD.

Neplodnosť sa stáva čím ďalej rozšírenejším problémom súčasnosti. Existuje v tejto oblasti nejaká forma prevencie?

Áno, WHO odhaduje, že medzi rokmi 1960 až 2018 klesla celková plodnosť celosvetovo takmer o polovicu. Najlepším spôsobom, ako zistiť, či sa táto problematika týka aj mňa, je práve prevencia. Každoročná gynekologická preventívna prehliadka zahŕňajúca ultrazvukové vyšetrenie vaječníkov a maternice je základom. Nadstavbou by potom mala byť prekoncepčná starostlivosť, ktorú ponúkame aj u nás na klinike. Je určená párom, ale aj jednotlivcom, ktorí chcú poznať stav svojho reprodukčného zdravia ešte pred tým, ako sa o dieťa pokúšajú. Na základe jednoduchých vyšetrení, ako je spermiogram a analýza hormonálneho profilu, nasleduje konzultácia postupu pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov.

Kedy by mal pár navštíviť centrum asistovanej reprodukcie (CAR) a ako prebieha vstupné vyšetrenie?

Ak gynekológ zhodnotí, že je všetko v poriadku, no aj napriek tomu žena neotehotnie do jedného roka, je na mieste kontaktovať CAR. U ženy staršej ako 35 rokov nie je vhodné čakať viac ako 6 mesiacov. Konzultáciu na klinike odporúčam aj ženám, ktoré majú rôzne gynekologické ťažkosti ako nepravidelný menštruačný cyklus, bolestivú menzes, endometriózu, podstúpili v minulosti operáciu na vaječníkoch alebo maternici, sú v starostlivosti endokrinológa či prekonali onkologické ochorenie. Vstupné vyšetrenie začína anamnézou páru cielenou na poruchy plodnosti a ich rizikové faktory, vyšetrenie krvi oboch partnerov, u ženy ultrazvukové vyšetrenie maternice a vaječníkov a u mužov analýza spermiogramu.

Aké sú najčastejšie poruchy plodnosti?

Poruchy plodnosti sa týkajú žien aj mužov v približne rovnakom pomere. U mužov ide najčastejšie o poruchu v transporte spermií alebo ich produkcie, čo sa prejaví v zníženom počte, pohyblivosti či funkčnosti. U žien je to o čosi pestrejšie. Porucha môže nastať v procese ovulácie, teda uvoľnenia vajíčka z vaječníka, v procese samotného oplodnenia, alebo v procese uhniezdenia zárodku (embrya) v maternici. Medzi veľmi časté príčiny patrí syndróm polycystických vaječníkov, endometrióza, nepriechodnosť vajíčkovodov či ovariálna insuficiencia.

Akým spôsobom prebieha samotná liečba?

U nás v ISCARE sa snažíme ísť od najprirodzenejšej metódy počatia k tým komplikovanejším. Všetko však závisí od výsledkov vyšetrení. V jednoduchých prípadoch postačí správne načasovanie pohlavného styku, pri neúspechu sa prechádza k tzv. inseminácii. V indikovaných prípadoch prechádzame priamo k metódam IVF, ktoré zahŕňajú hormonálnu stimuláciu vaječníkov, operačný odber vajíčok, spojenie spermie a vajíčka mimo tela a vloženie embrya do maternice. Veľmi dôležité je aj kedy pacienti prídu – či liečbu príliš dlho neodkladali, prípadne akí majú vek.

Program Social freezing je určený ženám, ktoré si želajú „zastaviť čas“ (úsmev), teda teraz si tehotenstvo neželajú, ale rady by si uchovali vajíčka na neskôr. Tento proces zahŕňa hormonálnu stimuláciu vaječníkov, rovnako ako pri metóde IVF. Po odobratí však vajíčka neoplodňujeme, ale zamrazíme. Ideálne je, ak sa tak stane do 35. roku života. Rozmrazia a oplodnia sa, až keď si ich žena želá použiť. Mrazenie vajíčok, ale aj spermií, jednoznačne odporúčame aj pred onkologickou liečbou.

Aj keď je Filip Tůma, slovenský herec a operný spevák, vďaka svojmu povolaniu a oteckovaniu v jednom kole, dokáže si so stresom poradiť ľavou zadnou. V dnešnom rozhovore vám prezradí svoj pohľad na tému civilizačných ochorení a ich najväčšie príčiny – stres, fajčenie či zlá fyzická kondícia ľudí.

Čo si predstavujete pod pojmom civilizačné ochorenia?

Ja osobne si pod týmto pojmom predstavujem choroby, ktoré vznikajú alebo vyplývajú z nesprávneho životného štýlu, zo zlej životosprávy a z nevhodného okolitého prostredia. Hneď ako prvý príklad mi napadla cukrovka.

Ste herec, operný spevák, otecko dvoch detí. Ako sa vám darí zvládať stres?

Zvládanie stresu je podľa môjho názoru veľmi individuálne. Niekto sa s ním dokáže vysporiadať úplne jednoducho, inému to ide ťažšie. Moje povolanie herca a operného speváka je v podstate celé vystavané na strese, takže som sa ho viac-menej musel naučiť zvládať.

Po pravde, nikdy som sa za stresmana nepovažoval. Odolnosť voči nemu mám asi odjakživa v povahe. Pomohli tomu určite aj životné skúsenosti. Keď sa vám nejaká stresová situácia zopakuje, tak už viete, čo môžete očakávať a nezamáva to s vami v takej miere ako prvýkrát. Dovolím si dokonca tvrdiť, že napríklad vďaka tréme podávam oveľa lepšie výkony.

Aký je váš životný štýl? Jete a hýbete sa pravidelne?

Verím tomu, že keď je človek vo fyzicky lepšej kondícii, tak sa so stresom vysporiada oveľa lepšie. Mne osobne šport veľmi pomáha stres zvládať. Hrám golf, pred koronou som chodil do posilňovne a mám rád bicyklovanie.

Šport všeobecne je mojou veľkou záľubou. Jediné čo, tak som neprišiel na chuť behu. Mám pocit, že zanikla jeho podstata a že sa z neho stal trend, v ktorom sa ľudia predbiehajú, kto má lepšie tenisky, žiarivejšie legíny a vymakanejšie smart hodinky.

Čo vy a cigarety. Ste fajčiar?

V tomto som asi dosť netypický, no ja som nikdy nefajčil. Jasné, skúšal som si potiahnuť, ale ten dym sa mi jednoducho zastavil v ústach a nevedel som, čo s ním ďalej. Nerozumiem fajčeniu hlavne po racionálnej stránke. Moja hlava ako keby nedokázala pochopiť, v čom je zmysel fajčenia.

Ako sa staráte o svoje zdravie? Absolvujete pravidelne preventívne prehliadky?

Deti, pravdaže, chodia na prehliadky pravidelne a ja som to do takej 35-ky veľmi neriešil. No čím som starší, tak tým viac som opatrnejší a radšej sa dozviem vďaka preventívke nejakú diagnózu skôr ako neskôr.