PHDR. PETRA FERENČÍKOVÁ
Prezidentka Asociácie diabetikov Slovenska
Psychologička OZ Správny krok
Výskumná pracovníčka Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Pri liečbe diabetu treba myslieť aj na psychickú stránku, ktorá môže do značnej miery ovplyvňovať kvalitu života pacienta. U nás sa jej zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť.
Dátum 14. 11. patrí Svetovému dňu diabetu, teda aj „oslavám“ takmer 536 miliónov diabetikov na celom svete, z toho na Slovensku ich žije 350-tisíc (IDF Diabetes Atlas, 2021). Diabetes, neinfekčná epidémia tretieho tisícročia, však nie je ochorenie, ktoré si zaslúži pozornosť iba raz za rok. Je to choroba síce liečiteľná, v konečnom dôsledku však nevyliečiteľná, takže pacienta od stanovenia diagnózy sprevádza po celý zvyšok života. Prináša mnohé obmedzenia a doslova životne dôležité dodržiavanie liečby. Liečba cukrovky je individuálna, nakoľko treba brať do úvahy vek pacienta, fyzickú aktivitu aj zamestnanie, doterajšie problémy, pridružené ochorenia, sociálne zázemie, dokonca aj jeho osobnosť, samostatnosť či schopnosť spolupráce.
…pre pretrvávajúce tabuizovanie psychologickej pomoci, býva sociálna, najmä však psychická sféra tohto ochorenia veľmi zanedbávaná.
Starostlivosť o pacienta s cukrovkou nutne zahŕňa aj multidisciplinárny prístup. Pacient by mal spolupracovaťs tímom zdravotníkov, ktorí sa snažia o čo najlepšiu liečbu, ale najmä prevenciu výskytu ďalších problémov. Do tímu patrí diabetológ, edukačná sestra, nutričný terapeut, kardiológ, podológ (starostlivosť o nohy), očný lekár, nefrológ, angiológ, imunológ, neurológ… Nie je na škodu zdôrazniť, že sám diabetik je veľmi dôležitou súčasťou liečby svojho diabetu, ktorého kompenzácia z väčšej časti závisí od motivácie pacienta, zodpovedného prístupu k selfmonitoringu a od duševnej rovnováhy.
POMOC PSYCHOLÓGA JE DÔLEŽITÁ
Tým, že diabetes a pridružené komplikácie výrazne zasahujú do bežného života pacienta, v neposlednom rade by mal byť bežnou súčasťou liečby diabetika aj kontakt so psychológom a sociálnym pracovníkom. Práve z finančného hľadiska, ale aj pre pretrvávajúce tabuizovanie psychologickej pomoci, býva sociálna, najmä však psychická sféra tohto ochorenia veľmi zanedbávaná. Pritom sa ukazuje, že až 50 percent diabetikov pociťuje veľmi často negatívne emócie, depresia sa u diabetikov vyskytuje dvakrát častejšie ako v zdravej populácii, rovnako aj poruchy príjmu potravy (diabulímia, anorexia).
V zahraničí sa už bežne v spojitosti s diabetom spomínajú aj psychologické fenomény, napríklad diabetes burnout (vyhorenie z obmedzení spojených s diabetom), diabetes distress (stres z diabetu spojený s novou liečbou, so zmenou lekára…), diabetický fatalizmus (odovzdanie sa „osudu“ a nedodržiavanie liečby) a tiež hypoglycaemia factitia (úmyselné navodenie hypoglykémie ako suicidálny pokus s túžbou po pozornosti), avšak na Slovensku, aj pre nedostatočnú pozornosť venovanú psychickej stránke diabetu, bývajú takéto informácie málo dostupné a slabo medializované.
Pritom intervenujúca pomoc psychológa môže zvyšovať sebadôveru pacienta, to vedie k lepšiemu selfmonitoringu, znižuje výskyt negatívnych emócií a v konečnom dôsledku vedie k lepšej kompenzácii ochorenia diabetes mellitus. Prijatie tohto ochorenia, disciplína v životospráve, edukácia diabetika a jeho blízkych rozhodujú o tom, či sa z cukrovky stane nevyliečiteľná choroba alebo životný štýl.