OSTEOPORÓZA A POTREBNÉ MINERÁLY

Kosť je živé tkanivo. Je tvorená organickou základnou hmotou (asi 30 %), spevnenou uloženinami vápenatých solí (70 %). Organickú základnú hmotu (osteoid) tvoria predovšetkým kolagénové vlákna, ktoré prebiehajú v smere línií tlakových síl a zabezpečujú pružnosť kostí. Anorganická zložka kosti, ktorú tvorí hlavne vápnik a fosfát, je uložená tesne na kolagénových vláknach a medzi nimi, a dáva kosti mimoriadnu tvrdosť.
Pre správnu mineralizáciu je dôležité dostatočné množstvo a správny pomer jednotlivých minerálov, ako aj schopnosť organizmu potrebné minerály prijať. Toto závisí od stavu zažívacieho traktu a látkovej výmeny. Nesmieme zabúdať na pitný režim, keďže voda je najdôležitejším rozpúšťadlom a nosičom minerálov.

Počas života sa kosť neustále obmieňa. Kostné bunky (osteoblasty) sa zúčastňujú na výstavbe kosti, odbúravanie kosti prebieha činnosťou osteoklastov.

Výstavba a odbúravanie kostnej hmoty
Počas života sa kosť neustále obmieňa. Kostné bunky (osteoblasty) sa zúčastňujú na výstavbe kosti, odbúravanie kosti prebieha činnosťou osteoklastov. V mladosti sa nová kostná hmota tvorí rýchlejšie, ako sa stará odbúrava, a teda kostnej hmoty pribúda. Po 35. roku života však dochádza k urýchleniu odbúravania kostí na úkor novotvoby a kostnej hmoty v tele človeka postupne ubúda. Po 65. roku života nastáva úbytok kostnej hmoty u oboch pohlaví.

Správny telesný pohyb
Základnou podmienkou úspešnej liečby osteoporózy je správna výživa, predovšetkým prívod optimálneho množstva vápnika ako hlavného minerálu na stavbu kosti. Denná odporúčaná dávka pre pacientov s osteoporózou predstavuje 1000-1200 mg kalcia. Ďalej je dôležitá dostupnosť vitamínu D a správny telesný pohyb, ktorý podporí tvorbu kostí a brzdí ich odbúravanie. K dostatočnej záťaži kosti však obyčajne nestačí pohyb v bežnom živote, je nutné cvičiť (napr. špeciálna cvičebná zostava podľa Ďurišovej) v kombinácii s aspoň polhodinovou chôdzou denne.

Ak nedokážeme získať množstvo vápnika z prijatej stravy, musíme dennú potrebu vyrovnať prípravkami s obsahom kalcia. Náš organizmus dokáže využiť naraz okolo 500 mg vápnika prijatého potravou alebo prípravkom.

V hlavnej úlohe vápnik
Jedným z najdôležitejších rizikových faktorov nedostatočnej tvorby kostnej hmoty v detstve a zvýšeného odbúravania kostí v dospelosti je nízky príjem vápnika. Zistilo sa, že priemerný príjem vápnika potravou v detskom veku, a platí to aj pre dospelých do 65 rokov, je len polovičný v porovnaní s odporúčaným množstvom. V prípade starších ľudí dokonca len štvrtinový. Ak nedokážeme získať množstvo vápnika z prijatej stravy, musíme dennú potrebu vyrovnať prípravkami s obsahom kalcia. Náš organizmus dokáže využiť naraz okolo 500 mg vápnika prijatého potravou alebo prípravkom. Pri použitom uvedenom množstve vápnika sa tento rýchle vstrebáva cez črevnú stenu za pomoci aktívneho prenosu. Pri väčšom množstve sa realizuje pomalší, pasívny prenos a kalcium sa správne nezužitkuje.
Je teda lepšie konzumovať potraviny bohaté na vápnik, alebo doplnky v menších dávkach počas dňa, hlavne v priebehu jedla a po jedle. Keďže náš organizmus potrebuje vápnik počas celých 24 hodín, odporúčajú sa konzumovať potraviny bohaté na vápnik, napr. jogurt, i pred spaním a zaistiť prísun vápnika počas noci. Bolo dokázané, že podanie vápnika večer pred uľahnutím znižuje nočný vrchol parathormónu v krvi, a tým sa znižuje i zvýšené nočné odbúravanie kostí.

Fosfor má dôležitú úlohu všeobecne v každom biochemickom procese. Okrem zaistenia správnej funkcie kostí a zubov, je dôležitý hlavne na reguláciu srdcovej činnosti, na prenos nervového vzruchu, správnu funkciu obličiek, znižuje bolesti kĺbov pri zápale, podporuje rast a regeneráciu organizmu.

Dôležitá úloha aj fosforu
Na novotvorbe kosti sa podieľa aj fosfor, ktorý je hneď po vápniku druhým najčastejšie zastúpeným minerálom v tele. Pre dospelých je odporúčaná denná dávka 500-1000 mg, ale príjem fosforu (P) musí byť v správnom pomere s príjmom vápnika (Ca). Ideálny je pomer Ca : P = 2 : 1, inak zlúčeniny fosforu vytvárajú s vápnikom nerozpustné soli, bránia vstrebávaniu vápnika, zvyšujú jeho vylučovanie, a tým znižujú jeho využitie v organizme. Fosfor má dôležitú úlohu všeobecne v každom biochemickom procese. Okrem zaistenia správnej funkcie kostí a zubov, je dôležitý hlavne na reguláciu srdcovej činnosti, na prenos nervového vzruchu, správnu funkciu obličiek, znižuje bolesti kĺbov pri zápale, podporuje rast a regeneráciu organizmu.

„Miluj svoje kosti“
Osteoporózu je možné v súčasnosti spoľahlivo diagnostikovať a následne liečiť. Heslom tohtoročnej celosvetovej kampane venovanej prevencii, diagnostike a liečbe osteoporózy je „Miluj svoje kosti“. Popri pravidelnej pohybovej aktivite sa za nevyhnutnosť považuje aj prijímanie optimálnej dávky vápnika každý deň a dlhodobo. Je dokázané, že pravidelným dlhodobým užívaním odporučeného množstva vápnika a vitamínu D, najmä vo vyššom veku, sa výrazne zníži riziko vzniku osteoporotických zlomenín. Na takýto preventívny i liečebný zásah nie je nikdy neskoro.

Táto choroba sa začína aj rozvíja väčšinou nepozorovane a na jej prítomnosť často upozorní až úraz. Niektoré problémy však môžu osteoporózu predsa prezradiť. Ojej rozpoznaní, diagnostike, prevencii aj liečbe nám v rozhovore porozprávala MUDr. Dagmar Prokešová.

MUDr. DAGMAR PROKEŠOVÁ

Endokrinologická ambulancia Centrum pre liečbu obezity

Čo je osteoporóza?

Osteoporóza je metabolické ochorenie kostí, ktoré spôsobuje zníženie množstva kostnej hmoty, poruchu mikroštruktúry a zároveň zníženie kvality kostného tkaniva. Kosti strácajú odolnosť, zvyšuje sa ich krehkosť a tým aj riziko zlomenín.

Pre túto chorobu sa používa aj synonymum rednutie kostí. Ide o najčastejšie systémové ochorenie kostí a patrí medzi významné civilizačné ochorenia. Väčšina zlomenín u osôb staršieho veku vzniká na podklade osteoporózy.

Ako sa prejavuje?

Osteoporóze sa nie náhodou hovorí aj „tichý zlodej kostí“. Rozvíja sa veľmi pomaly a často sa nepozoruje žiadny príznak, ktorý by upozorňoval na prítomnosť ochorenia. Nie je to ochorenie, ktoré sa dá rozpoznať len podľa typických príznakov. Napriek tomu niektoré ťažkosti môžu byť vodidlom pre správnu a včasnú diagnózu.

Najčastejšie sa prejavujú ako tupé, neurčité bolesti chrbta, dochádza k znižovaniu telesnej výšky, čo si pacient môže všimnúť napríklad na dĺžke nohavíc, ktoré mu začnú byť pridlhé.

Pacient, alebo niekedy skôr okolie, si všimne zaguľatenie chrbta. Veľa žien, ale i mužov, si tieto príznaky s osteoporózou nespojí, a tak sa o chorobe dozvedia až v pokročilejšej fáze ochorenia, teda v dobe, keď sa kosti už ľahko lámu. Bohužiaľ, často je prvým príznakom prítomnosti osteoporózy až zlomenina.

Čo by mal pacient robiť v prípade, že má podozrenie na toto ochorenie?

Pri podozrení, že by ste osteoporózou mohli trpieť práve vy, neváhajte a obráťte sa na svojho gynekológa alebo praktického lekára, ktorý vás odošle k špecialistom, ktorí vykonávajú diagnostiku a liečbu osteoporózy.

Zároveň je vhodné upraviť svoj životný štýl vrátane stravy podľa zásad zdravej výživy, pravidelnej fyzickej aktivity a takisto dbať na prevenciu pádov.

Aké vitamíny by mal pacient užívať, ak trpí osteoporózou?

V prevencii a liečbe osteoporózy je nevyhnutnou podmienkou všetkých režimov adekvátny príjem najmä vápnika a vitamínu D, dôležitý je aj príjem vitamínu K2 a vitamínu C. Ich príjem stravou a suplementácia je monitorovaná a riadená odborníkom, ktorý vie odporučiť adekvátne množstvo a vhodnú ormu suplementácie.

V dnešnej dobe sú k dispozícii rôzne formy suplementov a liekov (tablety na prehltnutie aj žuvacie, tobolky, kvapky, prášky, sprejové, transdermálne a injekčné formy).

Bohužiaľ, často je prvým príznakom prítomnosti osteoporózy až zlomenina.

Pri vitamíne D, ktorý je v skutočnosti steroidný prohormón, je výhodou, že špecialista môže predpísať aj tzv. aktívny analóg D3, ktorý je v kategórii liekov. Tento liek sa výborne osvedčil na efektívne zníženie rizika vzniku zlomenín, deformít stavcov, zlepšenie svalovej sily a posturálnej stability, čiže schopnosti udržania vzpriameného držania tela, a tým aj prevencii pádov u pacientov s osteoporózou.

Významnú účinnosť dokázal najmä u pacientov s ochoreniami obličiek, v starobe, v období po prechode a pri osteoporóze v dôsledku liečby kortikoidmi.