Srdce. Tak často používaný symbol, ktorý znázorňuje nekonečné množstvo významov, a predsa ho každý máme len jedno. Ľudské srdce je dokonale fungujúci dutý sval, ktorý dokáže pracovať bez prestávky 24 hodín denne po celý život. Je preto potrebné starať sa oň zo všetkých síl a snažiť sa prevenciou predchádzať rôznym ochoreniam. Jedným z takýchto ochorení je aj vysoký krvný tlak.
Vysoký krvný tlak, alebo hypertenzia, vzniká ako dôsledok zužovania alebo tuhnutia ciev. O hypertenzii hovoríme, pokiaľ je hodnota systolického tlaku vyššia ako 140 mmHg a hodnota diastolického vyššia ako 90 mmHg. Pri hypertenzii je tlak krvi na vnútornú stranu tepny príliš vysoký, čo môže viesť k narušeniu alebo poškodeniu tepien (napr. k rozvoju aterosklerózy – kôrnateniu tepien). Ateroskleróza a zmeny stavby tepien, ktoré hypertenzia urýchľuje, môžu potom viesť k prasknutiu tepny a krvácaniu – cievnej mozgovej príhode či srdcovému infarktu.
Medzi faktory, ktoré zvyšujú
riziko vzniku a tiež zhoršujú prognózu hypertenzie, patria:
obezita,
vysoký vek,
nevhodný spôsob života,
dedičné faktory,
zvýšený cholesterol,
iné ochorenia.
Hypertenzia, ktorá nie je dôsledkom iného ochorenia, je obyčajne celoživotné ochorenie. A preto si vyžaduje aj celoživotnú liečbu. Cieľom liečby je maximálne zníženie celkového dlhodobého rizika kardiovaskulárnej chorobnosti a úmrtnosti.
Pravidelne navštevujte svojho lekára a riaďte sa jeho odporúčaniami.
Čítajte si etikety na potravinách a vyhýbajte sa jedlám s vysokým obsahom soli a sodíka.
Začnite s aeróbnym cvičením podľa odporúčaní vášho lekára.
Uchovajte si svoje koníčky, pravidelne sa im venujte a buďte optimista!
V prípade, že trpíte hypertenziou alebo iným srdcovo-cievnym ochorením, neváhajte a obráťte sa na Úniu pre zdravšie srdce, ktorá pôsobí na Slovensku už 7 rokov s cieľom prispieť k zlepšeniu zdravia srdca ľudí. Na stránke presrdce.eu máte možnosť prečítať si aktuálne informácie k srdcovo-cievnym ochoreniam a v prípade potreby sa môžete poradiť buď telefonicky, alebo online s odborným lekárom MUDr. Ferdinandom Sasvárym, PhD.
Aké sú najčastejšie duševné ochorenia na Slovensku?
Psychické poruchy patria medzi najčastejšie poruchy zdravia. Približne každý siedmy obyvateľ Európskej únie zažije v priebehu života nejakú formu psychickej poruchy. Práve úzkostné poruchy, ktorých celoživotná prevalencia v Európe dosahuje až 30 % populácie, sú pravdepodobne najčastejšími duševnými poruchami aj na Slovensku. Úzkosť alebo úzkostné poruchy by sme mohli nazvať „ochorením 21. storočia“.
Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.
Ako sa prejavuje úzkosť u pacientov, ktorí ňou trpia?
Na rozdiel od strachu, úzkosť sa orientuje na budúcnosť, poukazuje na očakávanú hrozbu, smeruje k príprave na budúce nebezpečenstvo vo forme zvýšenej ostražitosti a vyhýbavého správania. Úzkosť je za normálnych okolností prirodzená a pomáha jedincovi vyvarovať sa ohrozeniam. Patologicky zvýšená úzkosť však organizmu škodí.
Prejavuje sa nielen v psychickej rovine, ale spomedzi všetkých emócií má zrejme najviac telesných prejavov (napr. zrýchlený pulz, búšenie srdca, pocity nedostatku vzduchu, potenie, tras a ďalšie). Človek s úzkostnou poruchou sa len ťažko vie uvoľniť, zle spáva, nevie sa dobre sústrediť, je vyčerpaný, nezvláda záťažové situácie.
Aký je dopad neliečenia týchto príznakov na životy pacientov?
Výskumy potvrdzujú, že napriek vysokej frekvencii úzkostných porúch, na Slovensku väčšina pacientov s úzkosťou nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je najmä obava zo stigmatizácie, ale aj nízke celospoločenské povedomie o duševných poruchách.
Dopad neliečenia úzkostnej poruchy na život pacienta je závažný – chronicky prebiehajúca úzkosť s kolísavou intenzitou postupne vedie k rozvoju komorbidity s inými psychickými poruchami (najmä závislosťami od tlmivých látok, ktoré vyvstanú z úvodnej „samoliečby“ úzkosti, a s depresiou), ale aj s telesnými ochoreniami. Toto všetko vyúsťuje do poruchy každodenného fungovania jedinca v jeho bežnom pracovnom a spoločenskom živote. Pri neliečenej úzkostnej poruche je aj vyššie riziko predčasného úmrtia vrátane samovrážd.
Čo robiť, ak na sebe spozorujem spomenuté príznaky? A ako dokáže pomôcť v tejto situácii odborník?
Na Slovensku je prístup k psychiatrovi bezbariérový, nie je potrebné odporúčanie od všeobecného lekára. Ak človek na sebe spozoruje prejavy úzkostnej poruchy, môže navštíviť odborníka, ktorý stanoví konkrétnu diagnózu a zaháji – v spolupráci a so súhlasom pacienta – adekvátnu liečbu. Významné miesto v liečbe úzkostných porúch má psychoterapia.
Čo môžu urobiť ľudia pre udržanie psychickej kondície a zdravia, napriek výzvam, ktoré život prináša?
Veľmi dôležité je nastaviť si každodenný režim tak, aby sa v ňom pravidelne striedala práca a povinnosti s aktívnym oddychom a relaxom. Druh činnosti, pri ktorej relaxujeme, je, samozrejme, individuálny, podľa preferencií jedinca. Aj pre udržanie psychickej kondície platia všeobecné pravidlá, ako je zdravý životný štýl v oblasti stravovania, dostatok telesného pohybu, vyhýbanie sa návykovým látkam a ďalšie. Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.
PACIENTSKÝ PRÍBEH: STRACH Z LEKÁRA JU DOHNAL K ÚZKOSTIAM
Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.
„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“
Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra.
„Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr. Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.
