Aby sme dokázali v živote normálne fungovať, potrebujeme byť zdraví fyzicky aj psychicky. Duševné poruchy môžu ohrozovať každého, preto je dôležité naučiť sa im predchádzať a v prípade, že vzniknú, nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc.
doc. MUDr. ĽUBOMÍRA IZÁKOVÁ, PhD.
hlavný odborník MZ SR pre psychiatriu
prednostka Psychiatrickej kliniky LFUK a UN Bratislava
člen Prezídia SLS
Prečo je mentálne zdravie dôležité? Je to u nás stále tabu téma?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody“. Duševná pohoda je však dynamický proces, na ktorý vplýva veľa faktorov. Život nám kladie rôzne úlohy, ktoré predstavujú záťaž. Je dôležité, aby sa človek dokázal prispôsobiť novým situáciám. Na to je potrebné byť v duševnej pohode. Duševné ochorenie nás o ňu oberá.
Pre mnohých ľudí je ťažké si priznať prítomnosť akejkoľvek choroby. Duševná rovnováha nám k uvedomeniu si ochorenia pomáha. Ak nie sme mentálne fit, často sa snažíme tváriť, že sme. Priznať si slabosť býva náročné. Preto aj dnes duševné ochorenia zostávajú tabu. To je škoda, pretože sa tak odďaľuje diagnostika a liečba, stav sa prehlbuje. Aj duševné poruchy môžu mať smrteľný priebeh. Ohrozujú chorého samovraždou, alebo sa ich vplyvom nedokáže adekvátne liečiť na telesné ochorenia. Aj pri miernejšom priebehu však negatívne vplývajú na život, pracovný výkon a vzťahy.
Príznaky úzkostnej alebo depresívnej poruchy
Zlepšuje sa povedomie Slovákov o duševných poruchách?
Stále je čo zlepšovať, ale som presvedčená, že áno. Pomohla tomu pandémia. Množstvo ľudí totiž zažívalo pocity ako úzkosť, skleslosť, napätie, poruchy sústredenia či nespavosť. Od toho môže byť len krôčik k duševným poruchám. Stretne sa s nimi každý štvrtý človek. Nemôžeme si byť istý, že nikdy neochorieme, môžeme však znížiť riziko. Kľúč k úspešnej prevencii je psychohygiena. Mali by sme sa ju učiť od malička. Práve o tom sa začína stále viac hovoriť v školách aj na pracoviskách.
Kedy je pri duševných problémoch najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc?
Najlepším indikátorom je uvedomenie si, že už nedokážem fungovať tak, ako som zvyknutý. Časté je konštatovanie pacienta, že si nedokáže užívať život, že žije ako automat, stráca emócie a musí sa nútiť do aktivít, ktoré mal rád. Netreba si na to zvykať, vhodné je vyhľadať odborníka. Nie je to žiadna hanba. Bohužiaľ, nie všetci ľudia na Slovensku to tak vnímajú. Psychologické ani psychiatrické vyšetrenie nebolí, za zatvorenými dverami prebehne formou rozhovoru s človekom, ktorý rozumie ťažkostiam pacienta, vie ich správne vyhodnotiť. Je možné sa poradiť aj so všeobecným lekárom.
Aké sú dostupné možnosti prevencie duševného zdravia?
Prevencia spočíva vo veľkej miere v psychohygiene. Ide o činnosti, ktoré nám vrátia duševnú rovnováhu. Ak máme sedavé zamestnanie, súčasťou psychohygieny by mal byť pohyb a naopak.
Existuje pozitívny vzťah medzi fyzickou zdatnosťou a duševnou rovnováhou. Nedostatok pohybu prispieva k vytváraniu podmienok pre vznik psychosomatických ochorení.
Veľmi dôležitý je aj spánok. Naučiť by sme sa mali tiež oddychovať, vedieť sa uvoľniť a zvládnuť stres. Môžu nám pomôcť humor, smiech, koníčky aj relaxačné metódy. Ak je na našom rebríčku hodnôt vysoko práca, nemali by sme zabúdať ani na ďalšie priečky. Ak o prácu napríklad z dôvodu choroby prídeme, alebo nás neuspokojuje, môžeme na ostatných priečkach ďalej rozvíjať kvalitný život.
V posledných rokoch je na vzostupe „well-being“. Má tento trend vplyv na zlepšenie kvality života?
Iste, je to presne to, o čom sme hovorili – osobná pohoda. Nie je to samozrejmosť, treba sa o ňu aktívne starať. Mnoho ľudí je presvedčených, že musia každému vyhovieť, byť obľúbení, všetko dokonale zvládať a pod. Z často nereálnych požiadaviek vzniká obrovský tlak, napätie a následne únava či poruchy spánku. Zásadou je dodržiavať rytmus práce a odpočinku. Nemali by sme prepínať svoje sily, rovnováha medzi povinnosťami a radosťami je dôležitá.
