Skip to main content
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » KĽÚČOM K DUŠEVNEJ POHODE JE PSYCHOHYGIENA
ADVERTORIAL

Aby sme dokázali v živote normálne fungovať, potrebujeme byť zdraví fyzicky aj psychicky. Duševné poruchy môžu ohrozovať každého, preto je dôležité naučiť sa im predchádzať a v prípade, že vzniknú, nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc.

doc. MUDr. ĽUBOMÍRA IZÁKOVÁ, PhD.

hlavný odborník MZ SR pre psychiatriu
prednostka Psychiatrickej kliniky LFUK a UN Bratislava
člen Prezídia SLS

Prečo je mentálne zdravie dôležité? Je to u nás stále tabu téma?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie „stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody“. Duševná pohoda je však dynamický proces, na ktorý vplýva veľa faktorov. Život nám kladie rôzne úlohy, ktoré predstavujú záťaž. Je dôležité, aby sa človek dokázal prispôsobiť novým situáciám. Na to je potrebné byť v duševnej pohode. Duševné ochorenie nás o ňu oberá.

Pre mnohých ľudí je ťažké si priznať prítomnosť akejkoľvek choroby. Duševná rovnováha nám k uvedomeniu si ochorenia pomáha. Ak nie sme mentálne fit, často sa snažíme tváriť, že sme. Priznať si slabosť býva náročné. Preto aj dnes duševné ochorenia zostávajú tabu. To je škoda, pretože sa tak odďaľuje diagnostika a liečba, stav sa prehlbuje. Aj duševné poruchy môžu mať smrteľný priebeh. Ohrozujú chorého samovraždou, alebo sa ich vplyvom nedokáže adekvátne liečiť na telesné ochorenia. Aj pri miernejšom priebehu však negatívne vplývajú na život, pracovný výkon a vzťahy.

Príznaky úzkostnej alebo depresívnej poruchy

Zlepšuje sa povedomie Slovákov o duševných poruchách?

Stále je čo zlepšovať, ale som presvedčená, že áno. Pomohla tomu pandémia. Množstvo ľudí totiž zažívalo pocity ako úzkosť, skleslosť, napätie, poruchy sústredenia či nespavosť. Od toho môže byť len krôčik k duševným poruchám. Stretne sa s nimi každý štvrtý človek. Nemôžeme si byť istý, že nikdy neochorieme, môžeme však znížiť riziko. Kľúč k úspešnej prevencii je psychohygiena. Mali by sme sa ju učiť od malička. Práve o tom sa začína stále viac hovoriť v školách aj na pracoviskách.

Kedy je pri duševných problémoch najvyšší čas vyhľadať odbornú pomoc?

Najlepším indikátorom je uvedomenie si, že  už nedokážem fungovať tak, ako som zvyknutý. Časté je konštatovanie pacienta, že si nedokáže užívať život, že žije ako automat, stráca emócie a musí sa nútiť do aktivít, ktoré mal rád. Netreba si na to zvykať, vhodné je vyhľadať odborníka. Nie je to žiadna hanba. Bohužiaľ, nie všetci ľudia na Slovensku to tak vnímajú. Psychologické ani psychiatrické vyšetrenie nebolí, za zatvorenými dverami prebehne formou rozhovoru s človekom, ktorý rozumie ťažkostiam pacienta, vie ich správne vyhodnotiť. Je možné sa poradiť aj so všeobecným lekárom.

Aké sú dostupné možnosti prevencie duševného zdravia?

Prevencia spočíva vo veľkej miere v psychohygiene. Ide o činnosti, ktoré nám vrátia duševnú rovnováhu. Ak máme sedavé zamestnanie, súčasťou psychohygieny by mal byť pohyb a naopak. 

Existuje pozitívny vzťah medzi fyzickou zdatnosťou a duševnou rovnováhou. Nedostatok pohybu prispieva k vytváraniu podmienok pre vznik psychosomatických ochorení. 

Veľmi dôležitý je aj spánok. Naučiť by sme sa mali tiež oddychovať, vedieť sa uvoľniť a zvládnuť stres. Môžu nám pomôcť humor, smiech, koníčky aj relaxačné metódy. Ak je na našom rebríčku hodnôt vysoko práca, nemali by sme zabúdať ani na ďalšie priečky. Ak o prácu napríklad z dôvodu choroby prídeme, alebo nás neuspokojuje, môžeme na ostatných priečkach ďalej rozvíjať kvalitný život.

V posledných rokoch je na vzostupe „well-being“. Má tento trend vplyv na zlepšenie kvality života?

Iste, je to presne to, o čom sme hovorili – osobná pohoda. Nie je to samozrejmosť, treba sa o ňu aktívne starať. Mnoho ľudí je presvedčených, že musia každému vyhovieť, byť obľúbení, všetko dokonale zvládať a pod. Z často nereálnych požiadaviek vzniká obrovský tlak, napätie a následne únava či poruchy spánku. Zásadou je dodržiavať rytmus práce a odpočinku. Nemali by sme prepínať svoje sily, rovnováha medzi povinnosťami a radosťami je dôležitá.

Next article
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » KĽÚČOM K DUŠEVNEJ POHODE JE PSYCHOHYGIENA
Príprava na zrelý vek
doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., FESC.

DOC. MUDR. SLAVOMÍRA FILIPOVÁ, CSC., FESC.

internistka, kardiologička prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS, predsedkyňa Pracovnej skupiny preventívnej kardiológie Slovenskej kardiologickej spoločnosti

Internet je plný hoaxov, ktoré sa týkajú aj liečby hypertenzie počas pandémie COVID-19. Aký je váš postoj k dezinformáciám a čo by ste odkázali konšpirátorom?

Internet dal „slobodu“ vyjadrovať sa skutočne k čomukoľvek. Sloboda je ale zároveň zodpovednosť. Nie všetci si to uvedomujú. Z pohľadu lekára vidím ako najnebezpečnejší stále sa rozrastajúci „medicínsky bulvár“. Tvorcami sú lekári s titulom MUDr., ale vyjadrujú sa do oblastí, v ktorých nie sú odborníkmi. Najmä lekári by si mali uvedomiť svoju veľkú zodpovednosť pri zverejňovaní svojich názorov.

Sloboda prejavu pre lekára je veľký výdobytok aj profesná zodpovednosť. Musí sa riadiť lekárskou etikou a Hippokratovou prísahou. Žiaľ, takýmito zásadami sa spomenutí „bulvárni“ lekári neriadia. Ako odkaz konšpirátorom by som parafrázovala výrok jedného filozofa: „Smutné je, že ľudia hlúpi sú si takí sebaistí, a ľudia múdri takí plní pochybností…“


Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie.

Chodili pacienti s hypertenziou pravidelne na kontroly a pokračovali v liečbe aj počas COVID-19? Aké sú vaše skúsenosti ?

Za seba a ústav, v ktorom pracujem, môžem povedať, že na začiatku pandémie, keď boli významne obmedzené bežné ambulantné návštevy pacientov, došlo k zníženiu počtu ošetrení. Akútne stavy neboli odkladané. Po tomto kritickom období sa kompletne obnovili vyšetrenia aj hospitalizácie kardiologických pacientov vrátane hypertonikov.

Máte nejaké informácie ohľadom dát v rámci KV ochorení v súvislosti s COVID-19 na Slovensku či vo svete?

Epidémia COVID-19 je z pohľadu vplyvu na KV ochorenia veľmi krátko pôsobiaca. Preto sa nedá ešte zodpovedne vyhodnotiť jej vplyv na KV ochorenia v budúcnosti. Predpokladám, že sa po dlhšom a overenom sledovaní preukážu niektoré efekty tejto vírusovej infekcie na KV systém, najmä cez nepriaznivý efekt na respiračný systém a možný efekt tejto infekcie na cievnu stenu.

Mnoho pacientov sa bojí navštíviť lekára pre možnosť nákazy. Je to podľa vás riziko? Čo odporúčate v takomto prípade, resp. aký je váš názor na telemedicínu?

Pacienti každého veku, najmä starší, ťažko znášajú aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá často vyúsťuje do sociálnej deprivácie. Telemedicína má svoje opodstatnenie, najmä tam, kde je žiaduce podporovať spoluprácu pacienta a lekára v dodržiavaní liečby a úprave životného štýlu a, samozrejme, v situáciách, kedy je potrebné pre epidemiologickú bezpečnosť obmedziť návštevy ambulancií. Žiadna telemedicína však nenahradí kontakt lekár – pacient.

Z vlastnej skúsenosti viem, že možnosť pacienta zavolať mi bola pre väčšinu z nich veľmi prospešná. Okrem odborného usmernenia, úpravy liečby som vedela poskytnúť aj určitú dávku pozitívneho sociálneho kontaktu. Priamym rozhovorom s pacientom som mohla odhadnúť aj základnú mieru jeho sociálnej frustrácie a izolovanosti, hoci nie som psychológ ani psychiater.

A na záver… Ako sa dá podľa vás riešiť prevencia kardiovaskulárnych ochorení aj počas mimoriadnej situácie, ktorej práve čelíme?

Je veľmi potrebné udržiavať kontakt s pacientmi. Osobné vypočutie pacienta, priame telefonické rady a reakcie lekára sú nenahraditeľné. Najmä chronickí pacienti bez pravidelného kontaktu so svojím lekárom/ sestričkou môžu začať viac zanedbávať disciplínu v liečbe a životospráve, môžu nadobudnúť pocity neistoty, alebo dokonca „improvizovať“ a nesprávne si upravovať liečbu bez podpory zdravotníka.

Za veľmi nebezpečné považujem obmedzovanie telesnej mobility pacientov – úplné zákazy vychádzania z domu, vychádzok, bezpečných sociálnych kontaktov – môžu viesť a často vedú k depresívnym stavom, pasivite až imobilite, k zvýrazneniu sociálnej izolácie aj samovraždám.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: UVERIL HOAXOM, DOSTAL INFARKT

Pán Milan má 65 rokov a už dlhšie ho trápi vysoký krvný tlak. Vďaka liekom má svoje problémy pod kontrolou. Pred pár týždňami však prekonal infarkt, ktorý si zapríčinil viac-menej sám.

„Začalo to s príchodom korony. Nikto nevedel, čo máme od pandémie čakať. Zo dňa na deň sme zostali doma, odtrhnutí od sveta. Bolo to strašné,“ hovorí pán Milan, ktorý aj na nákup potravín využíval donáškovú službu. Silnela v ňom frustrácia a útočisko začal hľadať na internete. „Viete, internet bol miestom, kde som našiel nový impulz do života. Spolu s virtuálnymi známymi sme sa sťažovali, plakali a aj si radili. Aj v otázkach zdravia,“ hovorí a dodáva: „Ani neviem ako a ocitol som sa na fóre, kde tvrdili, že moje lieky na tlak sú v skutočnosti jed. Najprv som to bral s rezervou, ale potom som si prečítal všetky tie vedľajšie účinky a podľahol som.“

Pán Milan vysadil lieky a aj napriek okamžitému zhoršenému zdravotnému stavu, lekára nevyhľadal. „Aj by som sa poradil, ale zovšadiaľ som počul, že lekári neordinujú. Nevedel som, ako ďalej,“ hovorí. Situácia vyvrcholila tým, že mu manželka musela zavolať sanitku. Dostal infarkt. „Keby som mohol vrátiť čas, nenechám sa oblbnúť a zatelefonujem svojmu lekárovi. Už viem, že ukončiť liečbu bola chyba,“ skonštatoval pán Milan.

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“ Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra. „Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr.

Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.


Prečítajte si tiež: RAKOVINA HRUBÉHO ČREVA: ODHALENIE VČAS ZACHRÁNI ŽIVOT

Next article