Skip to main content
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PODPORIŤ SA, ZDIEĽAŤ, BYŤ SPOLU, NIELEN PRI SEBE, MÁ ZMYSEL
Príprava na zrelý vek

PODPORIŤ SA, ZDIEĽAŤ, BYŤ SPOLU, NIELEN PRI SEBE, MÁ ZMYSEL

Adobe Stock

Sobota ráno. Máme športový deň v duchu hesla Spojme Nádej s Radosťou. Vystúpim z auta a zočím Majku. Prišla s tromi zo štyroch svojich detí, skáču okolo nej. Kráča opatrne, napomína ich s láskou. Ešte nedávno sa ledva hýbala a nebola schopná vstať z postele, ani keď deti boli hladné.

MUDr. DAGMAR BREZNOŠČÁKOVÁ, PhD.

predseda Psychofarmakologickej sekcie SPsS SLS
krajský odborník MZ SR pre psychiatriu
člen CPT Rady Európy za SR
expert MZ SR pre mental health pre Európsku komisiu
výkonný riaditeľ ODOS, o. z.
psychiater, psychoterapeut, znalec

Pre tých, ktorí netrpia bipolárnou afektívnou poruchou, je ťažké si to vôbec predstaviť. Ale pre Majkinu sestru, ktorá o chvíľu s deťmi došla za ňou, pozorujúc, ako všetci súťažia, pomáhajú si, smejú sa, to bolo v čase depresívnej fázy jej sestry obdobie strachu, bezmocnosti aj hnevu, na ktoré snáď už zabudla a Majka viac nechce zažiť.

Ťažké týždne zvládli aj preto, lebo stáli pri sebe. Ako Ľubo, ktorý žije sám, ale v staršom kamarátovi v psychiatrickom stacionári našiel človeka, ktorému sa zdôveril aj vtedy, keď mal nás pocit, že mu chce každý ublížiť. Prostredníctvom neho včas kontaktoval psychiatra a teraz spolu na jedných veľkých šľapajach musia prejsť prekážkovú dráhu.

Vo vzduchu visí „tmeliaci duch“, pocit spolupatričnosti, pocit, že si na správnom mieste. Prichádzajú Ľubkini rodičia a Milanovi starí rodičia, zadýchaní, ale zvedaví, čo sa bude diať. O chvíľu vnímam aj ich úsmevy. Sme radi, že ťaháme za jeden koniec povrazu, že po súťažiach si každá dvojica vytiahne písmeno a z tých písmen vytvoríme slovo PRIATELIA. Banálne? Možno, ale pre tých, ktorí majú dcéru či syna schopných konečne nastúpiť do práce a začali sa stretávať s priateľmi, začali si veriť, lebo prešli obdobím depresívnej alebo úzkostnej poruchy, to je zázrak. Vedia, že je to ešte krehké, ale vnímajú nádej a radosť, ktoré sa ponúkajú, a cítiť, že to chcú využiť naplno.

A nakoniec Gabika, ktorá na to nevyzerá, ale trpí kognitívnou poruchou a teraz spokojne oddychuje medzi disciplínami tešiac sa, že zvládla to, čo už dlho nie – zapojiť sa do hry, zapamätať si inštrukcie aj to realizovať. To, čo trénovala v stacionári, sa jej teraz zišlo. Nakoniec si všetci vychutnávame dobrý guláš.

Áno, naši ľudia so skúsenosťou, ich príbuzní, priatelia, dôverné osoby, psychologičky aj peer konzultant. Všetci spolu, preto, lebo chceme a veríme, že má zmysel podporiť sa, zdieľať, byť spolu, nielen pri sebe. Pomaly sa lúčime a myslím na to, že každý sa „navzájom potrebuje“, chce dostať nádej aj radosť zo zdieľania. Doprajme si to vždy, keď sa len trochu dá, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá.

Next article
Domovská stránka » Príprava na zrelý vek » PODPORIŤ SA, ZDIEĽAŤ, BYŤ SPOLU, NIELEN PRI SEBE, MÁ ZMYSEL
Príprava na zrelý vek

PSYCHICKÁ CHOROBA JE CHOROBA AKO KAŽDÁ INÁ

MUDr. Mária Králová, CSc.,

MUDR. MÁRIA KRÁLOVÁ, CSC.

Psychiatrická klinika LF UK a UN v Bratislave

Aké sú najčastejšie duševné ochorenia na Slovensku?

Psychické poruchy patria medzi najčastejšie poruchy zdravia. Približne každý siedmy obyvateľ Európskej únie zažije v priebehu života nejakú formu psychickej poruchy. Práve úzkostné poruchy, ktorých celoživotná prevalencia v Európe dosahuje až 30 % populácie, sú pravdepodobne najčastejšími duševnými poruchami aj na Slovensku. Úzkosť alebo úzkostné poruchy by sme mohli nazvať „ochorením 21. storočia“.

Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.

Ako sa prejavuje úzkosť u pacientov, ktorí ňou trpia?

Na rozdiel od strachu, úzkosť sa orientuje na budúcnosť, poukazuje na očakávanú hrozbu, smeruje k príprave na budúce nebezpečenstvo vo forme zvýšenej ostražitosti a vyhýbavého správania. Úzkosť je za normálnych okolností prirodzená a pomáha jedincovi vyvarovať sa ohrozeniam. Patologicky zvýšená úzkosť však organizmu škodí.

Prejavuje sa nielen v psychickej rovine, ale spomedzi všetkých emócií má zrejme najviac telesných prejavov (napr. zrýchlený pulz, búšenie srdca, pocity nedostatku vzduchu, potenie, tras a ďalšie). Človek s úzkostnou poruchou sa len ťažko vie uvoľniť, zle spáva, nevie sa dobre sústrediť, je vyčerpaný, nezvláda záťažové situácie.

Aký je dopad neliečenia týchto príznakov na životy pacientov?

Výskumy potvrdzujú, že napriek vysokej frekvencii úzkostných porúch, na Slovensku väčšina pacientov s úzkosťou nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Dôvodom je najmä obava zo stigmatizácie, ale aj nízke celospoločenské povedomie o duševných poruchách.

Dopad neliečenia úzkostnej poruchy na život pacienta je závažný – chronicky prebiehajúca úzkosť s kolísavou intenzitou postupne vedie k rozvoju komorbidity s inými psychickými poruchami (najmä závislosťami od tlmivých látok, ktoré vyvstanú z úvodnej „samoliečby“ úzkosti, a s depresiou), ale aj s telesnými ochoreniami. Toto všetko vyúsťuje do poruchy každodenného fungovania jedinca v jeho bežnom pracovnom a spoločenskom živote. Pri neliečenej úzkostnej poruche je aj vyššie riziko predčasného úmrtia vrátane samovrážd.


Čo robiť, ak na sebe spozorujem spomenuté príznaky? A ako dokáže pomôcť v tejto situácii odborník?

Na Slovensku je prístup k psychiatrovi bezbariérový, nie je potrebné odporúčanie od všeobecného lekára. Ak človek na sebe spozoruje prejavy úzkostnej poruchy, môže navštíviť odborníka, ktorý stanoví konkrétnu diagnózu a zaháji – v spolupráci a so súhlasom pacienta – adekvátnu liečbu. Významné miesto v liečbe úzkostných porúch má psychoterapia.

Čo môžu urobiť ľudia pre udržanie psychickej kondície a zdravia, napriek výzvam, ktoré život prináša?

Veľmi dôležité je nastaviť si každodenný režim tak, aby sa v ňom pravidelne striedala práca a povinnosti s aktívnym oddychom a relaxom. Druh činnosti, pri ktorej relaxujeme, je, samozrejme, individuálny, podľa preferencií jedinca. Aj pre udržanie psychickej kondície platia všeobecné pravidlá, ako je zdravý životný štýl v oblasti stravovania, dostatok telesného pohybu, vyhýbanie sa návykovým látkam a ďalšie. Keďže sme spoločenské bytosti, pre duševné zdravie je zvlášť významné aj udržiavanie podporných sociálnych kontaktov.

PACIENTSKÝ PRÍBEH: STRACH Z LEKÁRA JU DOHNAL K ÚZKOSTIAM

Jana má 47 rokov a jej problémy spustil „syndróm prázdneho hniezda“. „Bola som smutná. Deti boli celý môj život a zrazu po nich zostalo ticho. Muž ma nahovoril na spoločné aktivity. Začali sme cestovať, dokonca sme zašli do kina. Mňa však zožieral pocit nepotrebnosti,“ hovorí Jana, ktorá sa so svojimi pocitmi nezverila ani manželovi.

„Jedného dňa som sa zobudila a bolo mi ťažko. Ťažko na duši. Nevládala som sa postaviť z postele a priala som si, aby ma všetci nechali na pokoji. Nevidela som zmysel v ničom. Toto trvalo niekoľko týždňov.“

Manžel zavolal dcére. Tá pricestovala a vybavila pre mamu termín u psychiatra. Jana to však odmietla. „Psychiater? V žiadnom prípade. Viete, ako by sa na mňa pozerali susedia? My sme z malého mesta, tu sa nič neutají!“ Jej stav sa zhoršoval. Celé dni spala a k depresiám pribudli stavy úzkosti. Nakoniec sa predsa len nechala presvedčiť a navštívila psychiatra.

„Takto spätne ľutujem, že som k lekárovi nešla skôr. Ušetrila by som trápenie sebe aj rodine. Pán doktor mi naordinoval lieky a odporučil terapiu. Už sú to 4 mesiace, čo sa liečim a cítim sa opäť výborne. Pochopila som, že psychická choroba je choroba ako každá iná, len vás pri nej nebolí hrdlo, ale duša,“ uzatvára Jana.


Prečítajte si tiež: ADHERENCIA V ONKOLÓGII

Next article