POZNÁTE VŠETKY ANTIKONCEPČNÉ METÓDY?

V súčasnosti sa už nemusíte obmedzovať a vďaka metódam ochrany pred otehotnením môžete byť počas sexu v pokoji. Vybrali sme tie najčastejšie z nich.

ORÁLNA ANTIKONCEPCIA

Antikoncepčné tabletky patria medzi svetovo najpredpisovanejšie lieky. Moderná orálna antikoncepcia obsahuje veľmi malé dávky syntetických hormó-nov progestínu a estrogénu (tzv. „kombinované tabletky“). Tieto tabletky (často nazývané „antikoncepčné tabletky“) účinne zabraňujú otehoteneniu, ak sú užívané podľa inštrukcií a v rovnakom čase každý deň.

Pri správnom úžívaní dosahuje účinnosť antikoncepcie až 99,7 %. Antikoncepčné tabletky majú aj preukázateľne preventívny účinok proti vzniku niektorých ochorení, ako sú napríklad cysty na vaječníkoch, rakovina endometria, rakovina vaječníkov či hrubého čreva. V neposlednom rade tiež zlepšujú kvalitu pleti a vlasov.

MUŽSKÝ KONDÓM

Väčšina kondómov je vyrobená z tenkej latexovej gumy alebo polyuretánu. Kondómy sú buď suché, alebo lubrikované na vode založenom lubrikante, alebo spermicíde. Kondómy veľmi efektívne zabraňujú otehotneniu, ak sú použité správne a pri každom pohlavnom styku (tzv. „správne používanie“). Avšak tzv. „spoľahlivosť v praxi“, keď sú započítané aj chyby používateľa, je nižšia. Kondóm je typ bariérovej ochrany, ktorý pri správnom používaní patrí k najúčinnejším spôsobom ochrany pred sexuálne prenosnými ochoreniami vrátane HIV.

Prerušovaná súlož je značne riskantná, mužský orgazmus produkuje tzv. predejakulačnú tekutinu, ktorá môže obsahovať životaschopné spermie, a tým môže prísť k otehotneniu.

PRERUŠOVANÁ SÚLOŽ

Prerušovaná súlož, alebo lekársky „coitus interruptus“, je založená na tom, že muž vytiahne penis z partnerkinej vagíny pred ejakuláciou. Takáto prerušovaná súlož je značne riskantná, nakoľko muž musí byť schopný vytiahnuť penis ešte pred vyvrcholením, a to správne počas každého sexuálneho styku. Napriek vysokej nespoľahlivosti tejto metódy, ktorá si vyžaduje extrémne sebaovládanie, ešte stále mnohé páry veria v jej efektívnosť. Mužský orgazmus však produkuje tzv. predejakulačnú tekutinu, ktorá môže obsahovať životaschopné spermie, a tým môže prísť k otehotneniu. Túto formu antikoncepcie žena ne-dokáže ovplyvniť a musí sa spoľahnúť len na mužovu koncentráciu a šikovnosť…

VNÚTROMATERNICOVÉ TELIESKA

Vnútromaternicové telieska sú malé telieska zvyčajne tvaru písmena T vyrobené buď z ušľachtilého kovu alebo z mäkkého plastu. Plastové môžu obsahovať hormón levonorgestrel. Vnútromaternicové teliesko s levonorgestrelom nazývame vnútromaternicový systém. Má schopnosť postupne uvoľňovať denne levonorgestrel vo veľmi nízkych dávkach priamo na mieste účinku, teda priamo do maternice, čím sa dosahuje, že má okrem antikoncepčného účinku aj schopnosť znížiť intenzitu nadmerného menštruačného krvácania a zároveň zahusťuje hlien v krčku maternice, čím chráni maternicu aj pred prestupom infekcie z pošvy.

Keďže ide o vnútromaternicové teliesko, do maternice ho musí zaviesť odborník-gynekológ. Vnútromaternicový systém s levonorgestrelom predstavuje vysoko efektívnu zvratnú a bezpečnú metódu dlhodobej antikoncepcie predovšetkým pre ženy, ktoré už rodili a obzvlášť ho privítajú tie z nich, ktoré sa chcú vyhnúť potrebe užívať antikoncepčnú tabletku každý deň.

Vnútromaternicové teliesko s levonorgestrelom má okrem antikoncepčného účinku aj schopnosť znížiť intenzitu nadmerného menštruačného krvácania.

NÚDZOVÁ ANTIKONCEPČNÁ TABLETKA

Po nechránenom styku, alebo ak zlyhá akákoľvek antikoncepčná metóda, resp. ak nebola použitá žiadna antikoncepcia, je možné užiť „tabletku po“. Tá dokáže bezpečne zabrániť nechcenému otehotneniu, a to tým, že zabráni alebo oneskorí uvoľnenie vajíčka z vaječníka (zabránením ovulácie) pomocou hormónu nazývaného levonorgestrel (vyskytuje sa tiež v mnohých štandardných antikon-cepciách). Tabletku je potrebné užiť do 72 hodín po nechránenom styku – a čím skôr, tým je účinnejšia. Je vhodné mať jedno balenie pre istotu doma. Čas použiteľnosti tabletky od výroby je 4 roky. Tabletka však nemá žiaden účinok, ak je žena už tehotná, nejde teda o potratovú tabletku.

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.