L’UDMILA KOLESÁROVÁ
marketingová manažérka n. o. DOBRÝ ANJEL
Niekedy sa pýtam sama seba, či som na dobrom mieste. Robiť marketing v charitatívnej organizácii pomáhajúcej onkologickým pacientom a pritom ich nechcieť zaťažovať zverejňovaním ich fotiek asi nie je dobrý marketing? Alebo áno? Našťastie, ľudia pomáhajú aj bez toho. No niekedy sa predsa len o niečom pokúsim. Zväčša u preliečených pacientov, pacientok, alebo u optimistických fotiek. Zdvihnem telefón a opýtam sa: „Dobrý deň, myslíte, že by sme mohli na webe zverejniť vašu fotografiu? Pomôže nám to pomáhať.“ A vtedy to príde: „Mrzí ma to, ale nechcem, aby ľudia vedeli, že som chorá. Hlavne tí z môjho okolia.“ Toto je veľmi častá a prirodzená odpoveď. Môžeme pátrať aj po iných dôvodoch, ale je to zbytočné.
Liečba rakoviny je veľmi náročná, ale je to choroba, ktorá sa dá liečiť.
Nebojme sa o rakovine hovoriť
Ochranu súkromia úplne chápem. No pozrime sa na to utajovanie, ktoré z toho cítime. Keď sa zadívame hlbšie na to, prečo je rakovina tabu, dôjdeme k jednej základnej veci. Rakovinu si ľudia spájajú s utrpením a so smrťou. Smrť ľudí desí. A my nechceme ľudí desiť. Lenže toto celé je chyba v programe. Pretože rakovina je choroba, ktorá sa dá liečiť. Áno, je to veľmi náročná liečba a nie každá je úspešná. Avšak dnešné medicínske postupy zahŕňajú liečbu rakoviny.
Vedeli ste, že u detí je liečiteľnosť až 80 %. Nevedeli? A že vo vašom okolí je určite niekto dospelý, kto rakovinu prekonal a vrátil sa do normálneho života? Nevedeli? A možno je to preto, že vždy sa dozvieme o chorobe, až je zmena v rodine už neutajiteľná. Ak človek umrie… Ale nepoznáme tých, ktorí sa liečili a vyliečili. Väčšinu. A keby sme ich poznali, možno by sme nevedeli ani čo im povedať, ako sa tváriť. A tak nosíme tabu aj v sebe. A to tabu nosíme v sebe aj oveľa nebezpečnejším spôsobom. Sami so sebou sa o rakovine nechceme zhovárať. Vytesňujeme ju, tvárime sa, že neexistuje, a tak ani nechodíme na preventívne prehliadky a ohrozujeme sa na živote.
Choroba tela i duše
O rakovine sa hovorí ťažko aj preto, že nepostihuje len telo, ale aj preto, že postihuje aj dušu. A aj depresie či psychické problémy sú tabu. Z prieskumu Ligy za duševné zdravie vyplýva, že pol milióna Slovákov trpí psychickými problémami. Že sa o tom nezhovárame, je možno chyba na strane prijímateľa informácií – na strane ľudí z okolia pacienta. Čo hovoria, či majú dostatok správnych informácií, či dokážu správne reagovať, či nemajú postavené zmýšľanie na nesprávnych stereotypoch. Je to úplná veda. Na úvod však skúste aspoň toto: povedzte si, že rakovina aj depresia je choroba. Ako každá iná. A my všetci sme už nejakú chorobu zažili. A preto sme všetci na jednej lodi.
