VÍRUSOVÁ HEPATITÍDA C: HROZBA TRANSPLANTÁCIE PEČENE

Hepatitída C predstavuje infekčné ochorenie spôsobené vírusom hepatitídy C (HCV). HCV infekcia u 60 – 80 % pacientov prejde po prekonaní akútnej fázy do štádia chronickej hepatitídy. Vírus hepatitídy C spúšťa chronický zápalový proces v pečeni, ktorý poškodením tkaniva vedie k fibróze pečene, cirhóze a jej komplikáciám.

MUDr. MAREK RÁC, PhD.

primár
Interná klinika FN Nitra

Hepatitída C predstavuje celosvetovo najčastejšiu príčinu transplantácií pečene. Od objavenia vírusu v r. 1989 sa až do súčasnosti dosiahol enormný pokrok v diagnostike a liečbe ochorenia. Po dlhej ére interferónovej liečby sa v ostatných rokoch dostala do popredia revolučná liečba DAA – priamo účinkujúce antivirotiká. Táto vysoko efektívna liečba umožňuje vyliečenie takmer všetkým infikovaným. Vysoká bezpečnosť zaručuje minimum nežiaducich účinkov. Liečba DAA predstavuje pri neprítomnosti profylaktickej vakcíny jediný efektívny nástroj v boji s HCV infekciou.

Ako sa hepatitída C prenáša a jej výskyt

Prenos nákazy sa deje prevažne krvnou cestou. Spája sa s medicínskymi procedúrami, rizikové sú invazívne výkony, operačné zákroky. Vysoko rizikové je zdieľanie spoločných kontaminovaných ihiel používateľmi drog. Možný je prenos infekcie z matky na dieťa a taktiež pri pohlavnom styku s infikovanou osobou. Postihnutí môžu byť ľudia, ktorí pred rutinným vyšetrovaním darcov krvi dostali krvnú transfúziu alebo faktory zrážania krvi (pred rokom 1992), vo vyššom riziku výskytu sú dialyzovaní pacienti.

Rizikovou skupinou s vysokým percentom premorenia sú osoby z marginalizovaných skupín, jedinci užívajúci intravenózne drogy a väzni. V Európe a USA predstavuje najväčšiu hrozbu prenosu HCV infekcie užívanie vnútrožilových drog. Riziková tetováž vykonávaná za neregulovaných podmienok môže predstavovať faktor prenosu HCV infekcie. Každý pacient s pretrvávajúcim zvýšením aktivity pečeňových enzýmov a každý z rizikovej skupiny by mal poznať svoj sérologický status.

Pri potvrdení sérologickej pozitivity antiHCV protilátky by mal lekár pacienta odoslať na špecializovanú ambulanciu. Tam sa doplnia vyšetrenia potrebné na potvrdenie infekcie HCV a tiež výber vhodnej liečby. V minulosti obávaná biopsia už nie je potrebná, nakoľko máme k dispozícii neinvazívne metódy zisťovania pokročilosti pečeňovej choroby (napr. tranzientná elastografia pečene). Celosvetovo sa pri významných regionálnych rozdieloch odhaduje počet infikovaných na cca 80 miliónov. Na základe epidemiologických údajov Slovensko predstavuje krajinu s nízkou prevalenciou HCV infekcie a odhadovaný počet infikovaných osôb sa pohybuje medzi 30 000 až 35 000.

Prejavy, príznaky a diagnostika ochorenia

Po akútnej infekcii, pokiaľ sa organizmus nevie vysporiadať s HCV infekciou, prechádza ochorenie do chronicity. Označujeme tak infekciu trvajúcu viac ako 6 mesiacov. Zápalový proces postihujúci pečeň vedie k poškodeniu pečeňových buniek a zápalu. To vyúsťuje do vzniku fibrózy – jazvovatenia pečeňového tkaniva, ktoré tvorí substrát pre cirhózu. Cirhóza predstavuje rizikový faktor vzniku rakoviny pečene a spája sa s množstvom pečeňových komplikácií.

Chronická HCV infekcia sa spája s mimopečeňovými prejavmi. Nezriedka sa infekcia zistí po zachytení kryoglobulinémie, vaskulitídy (zápalu ciev), reumatického postihnutia svalov či kĺbov. Závažnou manifestáciou sú hematologické malignity, najčastejšie Hodgkinov lymfóm. HCV infekcia sa spája aj so syndrómom inzulínovej rezistencie, preto majú infikovaní vyšší výskyt cukrovky, cievnych mozgových príhod a infarktov myokardu.

Vo veľkej väčšine prípadov infekcia prebieha nepozorovane. Sporadický je výskyt nešpecifických príznakov, nechutenstva, únavy. Zriedkavá je žltačka so žltým sfarbením kože a slizníc s bolesťou pod pravým rebrovým oblúkom. Príznaky typické pre virózu sú neprítomné či minimálne a unikajú pozornosti. Počas dlhej bezpríznakovej perióde trvajúcej 20 – 30 rokov sa postupným poškodzovaním pečene prejaví cirhóza. Tá sa často demaskuje až komplikáciou. Nezriedka sa HCV infekcia diagnostikuje až pri vzniku ascitu (vodnatieľky), krvácaní z pažerákových varixov či po zachytení rakoviny pečene.

Rizikové faktory a prevencia

Závažným faktorom progresie je konzumácia alkoholu. Rovnako nepriaznivý vplyv môže mať aj obezita a cukrovka. Vzhľadom na asymptomatický priebeh infekcie je potrebné myslieť na HCV infekciu a testovať na jej prítomnosť všetkých pacientov, ktorí majú jednak zvýšené pečeňové testy, alebo patria do rizikovej populačnej skupiny, prípadne majú príznaky spájajúce sa s HCV infekciou. Efektívny skríningový program s cieľom vyhľadávania bezpríznakových infikovaných osôb predstavuje pri neprítomnosti účinnej profylaktickej vakcinácie jediný spôsob na zabránenie šírenia infekcie. Len diagnostikovaný pacient môže byť liečený a zbavený tejto nepríjemnej a potenciálne smrtiacej infekcie.

O tom, že fajčenie patrí medzi najrozšírenejší zlozvyk, niet pochýb. Pre mnohých fajčiarov je to priam závislosť, ktorou ohrozujú nielen svoje zdravie, ale aj zdravie svojich blízkych. O rizikách spojených s fajčením sme sa rozprávali s kardiológom doc. MUDr. Štefanom Farským, CSc.

Ako sa fajčiari môžu chrániť z hľadiska prevencie svojho zdravia?

Jediný spôsob, akým si môžu fajčiari udržať svoje zdravie, je okamžite zahodiť cigarety do koša. Samozrejme, môžu začať športovať, zdravo sa stravovať, no ani to nepotlačí negatívne dopady fajčenia na ich zdravie. Cigarety sú návykové a škodlivé, ale to už fajčiari dávno vedia aj sami. Bohužiaľ, jedná sa o zlozvyk, ktorý súvisí aj so psychikou, takže ak si človek neurobí poriadok vo vlastnej hlave, ťažko presvedčí svoje telo.

Veľa ľudí fajčí príležitostne. Aké riziká predstavuje takéto fajčenie?

To, či človek fajčí príležitostne alebo pravidelne, má na zdravie rovnaký dopad. Pravdaže, ak je tých cigariet menej, tak to nie je až také strašné, ako keď za deň niekto vyfajčí celú krabičku. V oboch prípadoch však fajčiar dáva svojmu telu zabrať a dostáva do neho chemické látky, ktoré tam nepatria. Môžeme sa tváriť, že existujú už rôzne elektronické a „zdravšie“ varianty fajčenia, no najzdravším variantom je fajčiarska abstinencia.

Fajčiari sa často svojho zlozvyku nechcú zbaviť aj preto, že sa obávajú pribratia a obezity. Sú tieto obavy na mieste?

Áno, sú. Ľudia totiž zrazu nevedia, čo s prázdnymi rukami a ústami, a tak siahajú po jedle. Začnú jesť viac drobností, ako sú cukríky alebo čipsy či chrumky, a snažia sa zamestnať niečím natoľko, aby im nechýbal ten pocit cigarety medzi prstami a perami. Pri odvykaní je dôležité uvedomiť si, že tá cigareta im chýbať bude a mali by si dopredu ujasniť, ako tento pocit nedostatku nahradia. Existujú aj zdravšie alternatívy, napríklad chrumkanie sušeného ovocia, prípadne čerstvej mrkvy alebo nakrájaného jablka. Málokto sa však vyberie touto cestou. Ja osobne ešte odporúčam ľuďom, aby v takom prípade použili medzizubnú kefku. Spravia tak niečo pre svoj chrup a zároveň zamestnajú ruky aj ústa.

Je lepšie prestať s fajčením naraz, alebo postupne?

Určite odporúčam ľuďom prestať fajčiť zo dňa na deň. Aj postupné znižovanie kvantity cigariet je cesta, no tým, že si ich bude človek stále kupovať a bude ich mať k dispozícii, sa môže stať, že pri stresujúcejšom dni zase skĺzne k balíčku denne. Jednoducho, spravte to rozhodnutie, že s fajčením končíte, zahoďte cigarety do koša a neobzerajte sa späť. Pre mnohých to nie je ľahké, ale určite nie nemožné.

Aké zdravotné následky hrozia fajčiarom v prípade, že nezvažujú prestať?

Medzi najrizikovejšie následky pravidelného fajčenia patrí pľúcny karcinóm, tiež známy ako rakovina pľúc, či chronická bronchitída. Určite musíme spomenúť aj kardiovaskulárne ochorenia ako zvýšený tlak, rýchlejšia srdcová činnosť a zhoršený prietok krvi cez srdcové artérie. Cievy sa zužujú, stávajú sa menej pružnými a riziko infarktu sa niekoľkonásobne zvyšuje. Stojí to fajčenie za to?

Aké vplyv na ľudí má pasívne fajčenie? Uvedomujú si fajčiari, že škodia a ohrozujú aj blízkych a rodinu?

V prípade, že niekto fajčí v bezprostrednej blízkosti svojho partnera alebo detí, bohužiaľ, aj ich ohrozuje tým, že sa u nich zvyšuje riziko dýchacích a kardiovaskulárnych ochorení. Ak si už cigaretku musia dopriať, nech fajčia v exteriéri a poriadne vyvetrajú seba aj svoje šatstvo. Ohľaduplnosť by mala byť u fajčiarov na prvom mieste. Niektorým je to však jedno, iní si na to zase dávajú pozor. A to je správny prístup.