BORIS BAJER: PREČO JE ŠPORT PRE ZDRAVIE DÔLEŽITÝ

Výskumy ukazujú, že fyzická zdatnosť, meraná silou stisku ruky alebo kondíciou (VO2 max), je silnejším ukazovateľom zdravia a dlhovekosti než cukrovka, fajčenie, vysoký tlak či vek. Fit 60-tnik má vyššiu šancu dožiť sa ďalších 10 rokov ako menej zdatný 50-tnik.

Boris Bajer

Lekár, nutričný špecialista, fyziológ, patofyziológ a ambasádor Decathlonu. Popri medicíne a vede sa snaží ľuďom priblížiť fakty o výžive, pohybe a zdravom životnom štýle.

Pohyb prospieva srdcu, cievam, cukrovke, onkologickým aj neurodegeneratívnym ochoreniam (Alzheimerova či Parkinsonova choroba), duševnému zdraviu a udržaniu svalov i kostí. Strata svalov je častým problémom v starobe, ktorý seniorov obmedzuje v samostatnosti. Šport zlepšuje metabolizmus, spaľujeme viac kalórií aj v pokoji, telo lepšie spracúva cukry a živiny a tie sa neukladajú tam, kde nemajú. Pohyb dokonca ovplyvňuje aj expresiu našich génov, tzv. epigenetiku. Fyzická aktivita je omnoho viac než len kroky či zdvíhanie činiek – zasahuje do každej bunky nášho tela.

Šport zlepšuje metabolizmus, spaľujeme viac kalórií aj v pokoji, telo lepšie spracúva cukry a živiny.

Čo je Balans výzva?

Táto výzva je určená pre ľudí s bežným životom, prácou, rodinou, deťmi, ktorí chcú zlepšiť kondíciu a nájsť rovnováhu medzi silou, vytrvalosťou a zdravím.

Nejde o jednostranný výkon ako maratón či len silový tréning, ale o celkovú všestrannosť. Názov B L N S odkazuje na:

BodyMove – pohyb ako základ zdravia,
Love – psychická pohoda a šťastie,
Nutrition – vyvážená strava a prísun všetkých živín,
Sleep – kvalitný spánok nevyhnutný pre zdravie a regeneráciu.

Ako vyzerá váš tréning?

Môj tréning je prispôsobený ročnému obdobiu aj aktuálnym cieľom. Štandardne mám 3 až 4 silové tréningy týždenne, čo je o niečo viac, ako sa bežne odporúča. Silové tréningy ma bavia najviac, no dopĺňam ich aeróbnymi aktivitami – behom, rýchlou chôdzou alebo plávaním. V zime sa zameriavam viac na beh a indoor aktivity, v lete plánujem zaradiť aj cyklistiku.

Keďže Balans výzva zahŕňa beh, cyklistiku aj silový výkon, tréning kombinujem tak, aby som rozvíjal všetky potrebné schopnosti. Výzva spočíva v tom, že do 48 hodín absolvujem:

trailový polmaratón,
cyklistiku v dĺžke 200 km,
mŕtvy ťah s dvojnásobkom mojej hmotnosti (cca 160 kg) – aspoň 10 opakovaní,
zhyby na jedno zavesenie – cieľ je 30+.

powerrack — PowerRack; zdroj: archív B. B.

Ktoré športové pomôcky používate?

Na indoor cyklistiku používam adaptér na bicykel Van Rysel, ktorý mi umožňuje presne sledovať watty. Pri trail behu je nevyhnutná bežecká vesta Kiprun, kam si ukladám vodu, gély a prvú pomoc. Pri silovom tréningu je pre mňa základ PowerRack s bezpečnostnými zarážkami a záťažová vesta Domyos, ktorú používam už 7 rokov. Celú výzvu aj tréning môžete sledovať do konca septembra na mojom Instagrame, kde budem súčasťou osláv 10 rokov Decathlonu na Slovensku. Teším sa na stretnutia, kde sa môžeme porozprávať nielen o športe a výzve, ale aj o zdravom životnom štýle.

Ivke Karelovej, zástupkyni v Špeciálnej materskej škole v Liptovskom Jáne, ktorá je zároveň triedna učiteľka detičiek s ťažkým zdravotným znevýhodnením, reumatoidná artritída v dvadsiatke zmenila život. Musela sa zmieriť s tým, že bude žiť s mnohými obmedzeniami. Snaží sa však žiť plnohodnotne a motivovať k pozitívnemu mysleniu ostatných reumatikov.

Ivka Karelová

zástupkyňa v špeciálnej materskej škole a triedna učiteľka detí s ťažkým zdravotným postihnutím v špeciálnej základnej škole v Liptovskom Jáne

Robí to prostredníctvom športu aj sociálnych sietí. Riadi sa heslom: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Už ako tínedžerka bola presvedčená, že jej životným poslaním je pomáhať ostatným.

Deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí.

Čo ťa nesmerovalo k tvojej profesii?

Po základnej škole som nastúpila na strednú zdravotnícku školu. Pôvodne som chcela pokračovať v zdravotníckom povolaní a byť záchranárkou. V poslednom ročníku sme však mali prax v centre pre detičky so zdravotným znevýhodnením a vtedy som pochopila, kam budú smerovať moje ďalšie kroky. Vďaka mojej svokre, ktorá je tiež špeciálny pedagóg, som mala možnosť čoraz viac sa stretávať s týmito deťmi a bola to láska na prvý pohľad. Práve deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí. Pri mnohých našich programoch a aktivitách sa mi kotúľajú slzy po lícach, pretože všetko tak neskutočne krásne prežívajú.

Tvoj život poznačilo reumatické ochorenie. Kedy a ako sa začalo a čo si vtedy prežívala?

Reumatoidnú artritídu (RA) mi diagnostikovali pred jedenástimi rokmi, tesne po nástupe na vysokú školu. Prejavila sa opuchom ukazováka na ľavej ruke a dlhotrvajúcou stuhnutosťou a bolesťou celého tela, pripomínajúcou svalovú horúčku. Pamätám sa na neprestávajúce bolesti a doslova pocit zúfalstva, keď by som najradšej ušla z vlastného tela.

Aká bola tvoja cesta od prvých príznakov po diagnostiku a liečbu?

Včasná diagnostika a správne nastavená liečba sú na začiatku ochorenia kľúčové. Žiaľ, ja som v tomto prípade mala „šťastie“ na lekára, ktorý na začiatku síce správne určil diagnózu, ale zľahčujúcim prístupom ma takmer dostal na vozík. Trvalo to celý rok, už som sama nedokázala ani chodiť. V poslednej možnej chvíli sa ma vďaka mojej svokre ujala iná lekárka, ktorá ma postavila na nohy.

Ako si prijala skutočnosť, že máš chronickú chorobu, teda, s ktorou asi budeš musieť žiť navždy?

Keďže som mala dvadsať rokov a život pred sebou, spočiatku som to niesla veľmi zle. Trvalo mi dlhých sedem rokov, kým som ochorenie pochopila a prestala sa ľutovať. Keď som chorobu prijala ako moju súčasť, hľadala a našla spôsoby, ako si pomôcť a čo funguje, postupne sa to zlepšovalo. Dnes môžem povedať, že žijem v rámci možností plnohodnotne, posilňujem a stále hľadám nové spôsoby, ako si pomôcť.

Autorka rozhovoru: Jana Dobšovičová Černáková