Skip to main content
Domovská stránka » Zdravie rodiny » BYŤ MAMOU JE TEN NAJKRAJŠÍ PROJEKT V ŽIVOTE
Zdravie rodiny

BYŤ MAMOU JE TEN NAJKRAJŠÍ PROJEKT V ŽIVOTE

Zdroj: archív M. K.

Miriam Kalisová hovorí o materstve, hodnotách v rodine a o tom, ako sa jej darí skĺbiť prácu s rodičovstvom bez pocitu obmedzovania sa.

Miriam Kalisová

influencerka, televízna moderátorka

Je to už 11 rokov, čo som sa stala maminou, takže pravdupovediac, už si ani ten život predtým príliš nepamätám. Ale viem, že som nikdy nemala pocit, že ma dieťa v niečom obmedzuje. Vždy som zapájala Miušku do všetkých aktivít, ktoré som chcela alebo potrebovala urobiť. A teraz, keď je už veľká, je to skvelá parťáčka a som šťastná, že ju mám. Byť mamou bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. A vychovávať dieťa je jeden parádny projekt. Myslím si, že som dosť benevolentný rodič, ale zároveň máme nastavené pevné hranice a moje slovo platí. Keď poviem nie, znamená to nie. Odmalička som však Miuške poskytovala dostatok slobody v rozhodovaní o veciach, ktoré som vyhodnotila ako „neškodné“, no jej dali pocit, že môže o sebe rozhodovať. Samozrejme, s prihliadnutím na jej vek. 

Mám veľmi rada prechádzky, v lete bicyklovanie alebo nejakú ľahšiu túru. Miuška chodí trikrát do týždňa na tréningy vzdušnej akrobacie a miluje jazdiť na koni, takže keď je pekne, jazdí aj na koni. V lete tiež chodíme rady na paddleboard. Nemôžem však povedať, že by väčšina našich voľnočasových aktivít boli športové aktivity. My sme obe skôr také umelecké duše. Rady kreslíme alebo pečieme.

V mojej rodine sa snažím vytvárať pokoj, harmóniu a miesto, kam sa vždy môžu všetci prísť ukryť, keď je im ťažko.

Veľmi zodpovedne. Našťastie, medicína už natoľko pokročila, že dokáže mnohé ochorenia vyliečiť, keď sa podchytia včas. Preto si myslím, že preventívne prehliadky by mali byť pre každého človeka základom starostlivosti o seba. Môj známy, zubný lekár MUDr. Schill, mi stále hovorí, že keď budem chodiť dvakrát do roka na preventívnu prehliadku a dentálnu hygienu, viem sa vyhnúť v budúcnosti komplikovaným stomatologickým zákrokom. A takto to podľa mňa platí v každom medicínskom odbore. 

miriam kalisová

Súdržnosť. To je podľa mňa pre rodinu najdôležitejšie. Ten pocit, že vôkol môžu „zúriť búrky a padať sekery“, no my držíme spolu a vieme sa aj navzájom podržať a ochrániť. Domov by mal byť miestom, kam sa všetci radi vracajú, dobijú baterky, a potom znovu môžu vyraziť do sveta. A to by som chcela aj v mojej rodine vytvárať – pokoj, harmóniu a miesto, kam sa vždy môžu všetci prísť ukryť, keď je im ťažko. Pre nás všetkých som dala vyrobiť náramky s kompasom a zo zadnej strany je vygravírované Na cestu domov. Aby sme sa vždy všetci vedeli vrátiť, nech sa deje čokoľvek. Moja rodina ma naučila, že to nie je utópia a že sa to naozaj dá. Mať taký domov.

Už sa mi to darí oveľa lepšie. Dala som si záväzok, že budem pracovať vždy len do času, kedy vyzdvihnem Miušku zo školy. Potom už odkladám pracovné povinnosti a som len mamina. Samozrejme, nastanú situácie, kedy sa to až tak úplne nedá, ale väčšinou sa mi to podarí. Je to oveľa príjemnejší pocit, vypnúť prácu z hlavy a byť len človek-mamina, a nie podnikateľka, ktorá vstáva a zaspáva s myšlienkami na prácu. Ale aj také dni sú, keď rozbieham niečo nové a chcem to stále vylepšovať.

Next article
Domovská stránka » Zdravie rodiny » BYŤ MAMOU JE TEN NAJKRAJŠÍ PROJEKT V ŽIVOTE
ADVERTORIAL

SEDEM ROKOV MI TRVALO, KÝM SOM SA PRESTALA ĽUTOVAŤ

Ivke Karelovej, zástupkyni v Špeciálnej materskej škole v Liptovskom Jáne, ktorá je zároveň triedna učiteľka detičiek s ťažkým zdravotným znevýhodnením, reumatoidná artritída v dvadsiatke zmenila život. Musela sa zmieriť s tým, že bude žiť s mnohými obmedzeniami. Snaží sa však žiť plnohodnotne a motivovať k pozitívnemu mysleniu ostatných reumatikov.

Ivka Karelová

zástupkyňa v špeciálnej materskej škole a triedna učiteľka detí s ťažkým zdravotným postihnutím v špeciálnej základnej škole v Liptovskom Jáne

Robí to prostredníctvom športu aj sociálnych sietí. Riadi sa heslom: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Už ako tínedžerka bola presvedčená, že jej životným poslaním je pomáhať ostatným.

Deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí.

Po základnej škole som nastúpila na strednú zdravotnícku školu. Pôvodne som chcela pokračovať v zdravotníckom povolaní a byť záchranárkou. V poslednom ročníku sme však mali prax v centre pre detičky so zdravotným znevýhodnením a vtedy som pochopila, kam budú smerovať moje ďalšie kroky. Vďaka mojej svokre, ktorá je tiež špeciálny pedagóg, som mala možnosť čoraz viac sa stretávať s týmito deťmi a bola to láska na prvý pohľad. Práve deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí. Pri mnohých našich programoch a aktivitách sa mi kotúľajú slzy po lícach, pretože všetko tak neskutočne krásne prežívajú.

Reumatoidnú artritídu (RA) mi diagnostikovali pred jedenástimi rokmi, tesne po nástupe na vysokú školu. Prejavila sa opuchom ukazováka na ľavej ruke a dlhotrvajúcou stuhnutosťou a bolesťou celého tela, pripomínajúcou svalovú horúčku. Pamätám sa na neprestávajúce bolesti a doslova pocit zúfalstva, keď by som najradšej ušla z vlastného tela.

Zdroj: archív Ivka Karelová

Včasná diagnostika a správne nastavená liečba sú na začiatku ochorenia kľúčové. Žiaľ, ja som v tomto prípade mala „šťastie“ na lekára, ktorý na začiatku síce správne určil diagnózu, ale zľahčujúcim prístupom ma takmer dostal na vozík. Trvalo to celý rok, už som sama nedokázala ani chodiť. V poslednej možnej chvíli sa ma vďaka mojej svokre ujala iná lekárka, ktorá ma postavila na nohy.

Keďže som mala dvadsať rokov a život pred sebou, spočiatku som to niesla veľmi zle. Trvalo mi dlhých sedem rokov, kým som ochorenie pochopila a prestala sa ľutovať. Keď som chorobu prijala ako moju súčasť, hľadala a našla spôsoby, ako si pomôcť a čo funguje, postupne sa to zlepšovalo. Dnes môžem povedať, že žijem v rámci možností plnohodnotne, posilňujem a stále hľadám nové spôsoby, ako si pomôcť.


Autorka rozhovoru: Jana Dobšovičová Černáková

Next article