Známa slovenská šperkárka a dizajnérka Petra Toth, ktorá sa môže pochváliť aj prípravou koruniek pre víťazky Svetového pohára alpského lyžovania v Jasnej, vedie úspešný biznis, ale je tiež matkou a manželkou. Zostať zdravá a vyrovnaná je pre ňu pri pracovnom vyťažení niekedy výzvou.
Petra Toth
šperkárka a dizajnérka
Pomáhajú jej v tom prechádzky lesom, ktoré sú občas rodinnou aktivitou a občas chvíľami, keď je sama a v tichu.
Ste manželkou, mamou dvoch krásnych dcér a úspešnou podnikateľkou. Ako si udržiavate vyvážené duševné zdravie popri náročnom harmonograme?
Myslieť viac na seba a svoj vnútorný pokoj je mojím každoročným predsavzatím. Budem úprimná. Keď máte 30 zamestnancov a tisícky vracajúcich sa zákazníkov, vyše 100-tisíc fanúšikov, tak vaše zdravie a harmónia ide často bokom. Je to zodpovednosť, treba byť neustále v strehu a produktívna a byť hnacím motorom ľudí, ktorí pre vás pracujú. Ak sa dá, rada chodím do lesa. Celkovo rada trávim čas sama a v tichu. Niekedy, keď chodím pracovne medzi veľa ľudí, potrebujem to vykompenzovať detoxom tichom. Na jeseň milujem zbierať huby, ale aj tie zbieram vlastným štýlom, a to efektívne a strategicky. Už mám odpozorované všetky prírodné procesy, ktoré podporujú rast húb, a chodím len v dané dni. Všetko, čo robím, musí mať systém. Sú chvíle, keď je toho na mňa veľa a veci mi začnú padať na hlavu. Pristihnem sa, že moja myseľ rieši aj tri témy v jeden čas a začnem sa triasť. Vtedy si to odnáša najmä moje zdravie a imunita.
Jedna z vašich dcér sa naplno venuje školským povinnostiam. Ako spoločne zvládate stresové situácie? Je podľa vás komunikácia v tomto smere dôležitá, či už zo strany rodiča, alebo pedagóga?
Nepovedala by som, že sa naplno venuje školským povinnostiam. Dcéra je mojou kópiu v prístupe ku škole. To znamená, že hneď ako sa zavrú dvere školy, škola akoby neexistovala. A často neexistuje ani počas vyučovania. Bola som presne taká istá, duchom neprítomná a školskému učivu som poväčšine nerozumela. Nezaujímalo ma to a odlietala som do paralelného sveta fantázie. Jediný rozdiel medzi mnou a dcérou je ten, že chodí na školu, ktorú má rada a kde akceptujú jej odlišnosti. Majú metódy, ako ju občas stiahnuť medzi pozemšťanov. Ona je, napriek častej duševnej neprítomnosti na predmetoch, ktoré ju nezaujali, veľký perfekcionista. Čiže pociťuje obrovský stres pri testoch a prezentáciách. Toto sa snažíme prekonať podporou. Vysvetľujem jej, že nie je dôležitý výsledok, ale to, že v danej chvíli urobila maximum, a viem, že to urobí vždy. Za snahu je vždy odmenená. Som veľmi rada, že máme učiteľky, ktoré si všímajú odlišnosti detí. Triedna s nami všetko konzultuje, sama nám dáva impulzy a nesnaží sa ju ubiť. Naopak, vyzdvihuje všetky jej výnimočné vlastnosti a tie podporuje.
V ťažkých chvíľach musíte mať pri sebe partnera, ktorý vám naozaj pomôže.
S príchodom detí sa toho veľa v partnerskom živote zmení. Čo by ste odporučili párom, ktoré sa práve pripravujú na ďalšiu etapu svojho života?
V prvom rade nech spolu začnú bývať. Nech prekonajú pár kríz a negatívnych situácií. Vtedy vidno, ako sa kto správa, keď ide do tuhého. To, ako sa môj partner správa ku mne, či je pozorný, či nie je sebecký, tak sa bude správať aj po príchode detí. Obe dcéry boli veľmi náročné bábätká. Mileva, tá staršia, do roku neprespala v noci súvisle viac ako pol hodiny. A ja som mala extrémny spánkový deficit. K tomu som mala naozaj veľmi veľa práce so šperkami, keďže som na materskú dovolenku nikdy nešla. Výsledkom bolo niekoľko kolapsov a zápal prsníkov, bola som extrémne podvyživená a vyčerpaná. V týchto chvíľach musíte mať pri sebe partnera, ktorý vám pomôže, nie len tak že: „Veď som bol hodinu kočíkovať, iní nerobia ani to.“ Normálne pomôže, zoberie na seba väčšinu povinností a uvedomí si, že keď vy nebudete v poriadku, ani dieťa nebude kľudné a zdravé. Preto si treba položiť otázku, aký je vlastne partner, ktorý je pri mne. A to, samozrejme, myslím aj v opačnom garde.
Na zachovanie zdravia je taktiež dôležitý pohyb a správna životospráva. Akým aktivitám sa venujete ako rodina a čo nesmie chýbať vo vašom jedálničku?
Veľmi radi chodíme na prechádzky do lesa. Keďže bývame uprostred lesa, stačí otvoriť bránu. A aj keď je to súčasťou mojej práce, radi spoznávame Slovensko. Moje dcéry majú rady aktívny odpočinok plný nových vnemov. Nerady zostávajú dlho na jednom mieste. Čo sa týka jedálnička, ak mám čas, pripravujem vegánske jedlá. To je teraz moja výzva – vylepšovať vegánske recepty tak, aby boli naozaj chutné, keďže neznášam varenú zeleninu. Minulý rok som študovala jedálniček našich predkov. Mäso sme kedysi konzumovali absolútne minimálne, všetko potrebné sme mali v strukovinách. Jedli sa väčšinou rôzne kaše, hrachová, šošovicová, fazuľová atď. Toto sa tiež snažím zaradovať do nášho jedálnička častejšie. Ale veľa času na varenie cez týždeň nemáme a som veľmi rada, že sa dcéry výborne stravujú v škole, kde im pripravujú tri jedlá denne.
