PĽÚCNA FIBRÓZA – PREČO VZNIKÁ A AKO SA LIEČI?

Ak pľúca postihne progresívna pľúcna fibróza, začnú sa postupne a nezvratne meniť, poškodzovať, tuhnúť a ich funkcie sa zhoršujú. Preto je nutné fibrózu včas odhaliť a liečiť.

ERIKA ZIMANOVÁ

OZ Nádej pre pľúca

Zadýchavate sa? Všímajte si príznaky a zmeny v tele!

Medzi základné príznaky pľúcnej fibrózy patrí dýchavica a to aj pri každodenných činnostiach, ako je napríklad chôdza. K príznakom patrí aj neustupujúci kašeľ, únava, výrazne deformované (vyduté) nechtové lôžka na rukách a nohách. Tieto príznaky často vedú ľudí k mylnému názoru, že ide o bežné prejavy starnutia.

Dokonca aj lekári si môžu pľúcnu fibrózu zameniť s príznakmi iných respiračných ochorení. Aj to spôsobuje neskorú diagnostiku. Preto je dôležité, aby si pacienti aj ich blízki všímali akékoľvek zmeny v tele, ako napríklad dýchavicu či únavu počas fyzickej aktivity. Čím skôr sa tieto príznaky odhalia, tým rýchlejšie je možné stanoviť diagnózu. Včasná a presná diagnóza a následná liečba môžu minimalizovať príznaky a znížiť pravdepodobnosť nezvratného poškodenia pľúc.

Prečo vzniká fibróza?

Najbežnejším typom progresívnej pľúcnej fibrózy je idiopatická pľúcna fibróza. Postihuje až 200-tisíc pacientov v Európe. Priemerná dĺžka života po diagnostikovaní je približne tri až päť rokov. Včasná diagnostika a liečba však môžu vyhliadky pacientov významne zlepšiť.

Dôvod vzniku idiopatickej pľúcnej fibrózy síce nie je známy, ale pravdepodobne ju spôsobuje účinok rôznych faktorov u ľudí, ktorí majú na toto ochorenie genetické predpoklady. Pľúcne tkanivo reaguje na rôzne stimuly, ktoré spôsobujú jeho poškodenie a vedú k progresívnej a nezvratnej fibróze. Na vznik a rozvoj idiopatickej pľúcnej fibrózy má vplyv viacero rizikových faktorov. Patria medzi ne cigaretový dym, vystavenie sa prachu s obsahom niektorých minerálov a kovov (mosadz, oceľ, olovo, silikón), drevín (borovica, breza), prekonaná vírusová infekcia (vírus chrípky, parachrípky, hepatitídy C, HIV), chronický reflux, genetická predispozícia a mutácie niektorých génov.

Diagnostika a liečba

Diagnostika nie je jednoduchá a skôr, ako sa podarí pľúcnu fibrózu potvrdiť, musí lekár vylúčiť iné možné príčiny problémov. Podobné príznaky má totiž aj astma, chronická obštrukčná choroba pľúc či srdcové zlyhávanie. Pokiaľ ide o liečbu, neexistujú presné odporúčania, akými liekmi by sa mala pľúcna fibróza liečiť. Základom liečby je potlačiť zápal a zastaviť zjazvenie pľúc. Poškodenie je nezvratné a tkanivo, ktoré je už zjazvené, sa nedá vyliečiť. Medzi najčastejšie lieky, ktoré sa využívajú v liečbe, patria kortikosteroidy, bronchodilatátory (rozširujú dýchacie cesty), antifibrotiká (spomaľujú progresiu v pľúcach). Veľmi dôležité sú aj režimové opatrenia: liečba kyslíkom, pľúcna rehabilitácia, cvičenie, kontrola stresu a podobne.

Nádej pre pľúca – pomoc pacientom

Rôzne druhy progresívnej pľúcnej fibrózy v Európe ročne spôsobia smrť viac ľudí než známe druhy rakovín. Napriek tomu informovanosť o pľúcnych ochoreniach nie je dostatočná. Na Slovensku pacientom s týmto ochorením, ako aj ich blízkym, od roku 2016 pomáha občianske združenie Nádej pre pľúca – klub pacientov s pľúcnou fibrózou.

Chcem sa dozvedieť viac

Vírus, ktorý spôsobuje až 99 percent všetkých prípadov rakoviny krčka maternice, dostaneme počas života takmer všetci. Každý deň ochorejú dve Slovenky, každá tretia príde k lekárovi príliš neskoro.

Čo je vírus HPV a prečo je nebezpečný?

HPV alias ľudský papilomavírus je úplne bežný vírus, ktorý sa prenáša najčastejšie pohlavným stykom. Bolo identifikovaných viac ako 150 typov HPV, nebezpečné sú onkogénne typy, ktoré môžu vyústiť do závažných ochorení.

Skutočne nemá žiadne príznaky?

HPV môže byť v tele roky a nijako sa neprejaviť. Preto sa tak rýchlo šíri a je najčastejšou sexuálne prenosnou infekciou. S HPV sa počas života stretne až 80 % z nás. U niekoho HPV vymizne, u niekoho môže roky pretrvávať a až po dlhšom čase prepuknúť do vážnej diagnózy.

Čo je najúčinnejšia prevencia?

Rakovina krčka maternice je jediná onkologická diagnóza, ktorej sa dá predísť očkovaním a gynekologickými preventívnymi prehliadkami. Preto je dôležité chodiť pravidelne na bezbolestný cytologický ster, ktorý je otázkou pár minút. Môže zabrániť až deviatim z desiatich prípadov tohto ochorenia! Aj keď sa na krčku už začali diať nejaké zmeny nedobrým smerom, dajú sa riešiť pomerne jednoduchým operačným zákrokom – konizáciou. Bohužiaľ, cytologický ster pravidelne absolvuje len niečo vyše 20 % žien. Do ambulancií prichádzajú neskoro, často už s prejavmi rozvinutého ochorenia.

Týka sa HPV iba žien?

Veľký omyl. HPV sa týka rovnako žien i mužov. Častejšími prenášačmi HPV vírusu na svoje partnerky či partnerov sú muži. Preto je potrebné očkovať proti HPV aj chlapcov.

Má zmysel očkovať aj dospelých?

Jednoznačne.

Má vakcína zmysel aj po prekonaní HPV?

Má! Aj keď už je človek infikovaný istým typom HPV, stále môže profitovať z ochrany proti ostatným typom. Alebo ho môže očkovanie ochrániť pred reinfekciou.

Súvisí HPV s počtom sexuálnych partnerov?

Vôbec. HPV nie je stigma, netýka sa len ľudí s väčším počtom sexuálnych partnerov. Úplne stačí jeden.

Žiadajte pre seba viac, pýtajte sa a neverte rôznym internetovým mýtom, legendám a polopravdám.

Názory špičkových odborníkov a komplexné informácie o téme na www.nierakovine.sk.

Bezplatná infolinka 0800 800 183

Chcete sa dozvedieť viac? Kliknite TU