Skip to main content
Domovská stránka » Zdravie rodiny » ZUZANA BELOHORCOVÁ: DUŠEVNÁ POHODA V RODINE JE PRE MŇA KĽÚČOVÁ
Zdravie rodiny

ZUZANA BELOHORCOVÁ: DUŠEVNÁ POHODA V RODINE JE PRE MŇA KĽÚČOVÁ

Zdroj: archív Z. B.

Známa slovenská moderátorka, ktorá istý čas žila aj v Českej republike a USA, v súčasnosti žije na Tenerife, kde sa venuje rodine, osobným projektom a sociálnym sieťam, prostredníctvom ktorých pravidelne komunikuje so svojimi fanúšikmi.

Zuzana Belohorcová

moderátorka

Opýtali sme sa jej, čo pre ňu znamená zdravý životný štýl a čo všetko robí pre udržanie zdravia a duševnej pohody – nielen svojej, ale aj celej rodiny.

Žijeme na Tenerife, kde je takmer celý rok slnečné a teplé počasie, máme teda ideálne podmienky na aktívny život. Sme neustále na čerstvom vzduchu, nemusíme riešiť chladné zimné mesiace a môžeme sa venovať športu po celý rok. Deti chodia na tenis, volejbal a tanec, ja si pravidelne zacvičím doma na Pilates Reformer stroji alebo vo fitku. Snažím sa hýbať každý deň – keď môžem ísť pešo, idem pešo, keď môžem ísť po schodoch, vyberiem si schody namiesto výťahu.

Verím, že keď je človek v psychickej rovnováhe, všetko ide ľahšie.

Čo sa týka stravy, dbáme na kvalitu potravín. Uprednostňujeme čerstvé ovocie a zeleninu priamo z fariem, jeme veľa rýb a snažíme sa vyhýbať pečivu a sladkostiam. Ja osobne sladké vôbec nejem a mäso si dávam skôr morčacie, prípadne si občas vychutnám kvalitný steak. Verím, že 70 – 80 % zdravého životného štýlu tvorí strava, preto si dávame pozor na to, čo jeme, pretože ako sa hovorí – sme to, čo jeme.

zuzana belohorcová

Deti učíme zdravým návykom prirodzene – jeme veľa zeleniny, ovocia, rýb a obmedzujeme červené mäso a pečivo. Strava je u nás vyvážená, no rešpektujeme ich chute. Ak niečo nemajú rady, hľadáme alternatívy, napríklad namiesto zemiakového šalátu im pripravím zemiakovú kašu. Polievka je u nás základ, na rozdiel od USA, kde sme žili 12 rokov. Učíme deti, že pravidelný obed a vyvážená strava sú dôležité.

Pokiaľ ide o pohyb, nechceme, aby to brali ako povinnosť, ale aby si k nemu našli vzťah. Dcéra si sama kúpila permanentku do fitka a cvičí so spolužiačkou. Udržiavať sa v kondícii je pre nich prirodzené a berú to ako súčasť životného štýlu. Najdôležitejšie je, aby deti mali všetko, čo potrebujú pre zdravý vývoj. Pravidelne chodíme na krvné testy, aby sme mali istotu, že im nič nechýba. Verím, že kľúčom k zdravému životnému štýlu je rovnováha – nič netreba preháňať, dôležité je nájsť si balans vo všetkom.

Duševná pohoda v rodine je pre mňa kľúčová. Vyrastala som v harmonickom prostredí, kde rodina držala spolu, a uvedomujem si, že to nie je samozrejmosť. Dobrý rodinný základ ovplyvňuje vzťahy s deťmi, partnerom aj okolím. Snažíme sa deťom odovzdať rovnaké hodnoty – úctu, pokoru, priateľskosť a ochotu pomáhať. Verím, že im tým dávame pevné základy do života.

Verím, že keď je človek v psychickej rovnováhe, všetko ide ľahšie. Dôležité je mať rád seba, vedieť dávať aj prijímať a budovať vzťahy s rešpektom a podporou.

zuzana belohorcová
Zdroj: archív Z. B.

S manželom sme spolu už 16 rokov a vieme, že žiadny vzťah nie je dokonalý. Kľúčové je hľadať rovnováhu, podržať sa v ťažkých chvíľach a tráviť spoločný čas s rodinou. Snažíme sa deťom ukázať svet, cestovať, športovať a viesť ich k aktívnemu životu. Pozitívny prístup a láska k tomu, čo robíme, nám pomáha udržať si pohodu. Samozrejme, nie vždy je všetko ideálne, ale dôležité je vedieť sa s výzvami vyrovnať a hľadať riešenia.

Prevencia a pravidelné kontroly sú kľúčom k zdraviu. Ak sa objaví problém, je dôležité podchytiť ho včas. Pravidelne chodíme na lekárske prehliadky. Ja, samozrejme, na gynekologickú kontrolu, mamografiu, ale tiež k zubárovi a deti na spomínané krvné testy. Aj vďaka pravidelným kontrolám sme mohli včas reagovať na zdravotné problémy mojich rodičov, ktorí sú dnes v poriadku. Zdravie je najcennejšie, preto ho netreba zanedbávať – starostlivosť a prevencia sú základ.

Next article
Domovská stránka » Zdravie rodiny » ZUZANA BELOHORCOVÁ: DUŠEVNÁ POHODA V RODINE JE PRE MŇA KĽÚČOVÁ
ADVERTORIAL

SEDEM ROKOV MI TRVALO, KÝM SOM SA PRESTALA ĽUTOVAŤ

Ivke Karelovej, zástupkyni v Špeciálnej materskej škole v Liptovskom Jáne, ktorá je zároveň triedna učiteľka detičiek s ťažkým zdravotným znevýhodnením, reumatoidná artritída v dvadsiatke zmenila život. Musela sa zmieriť s tým, že bude žiť s mnohými obmedzeniami. Snaží sa však žiť plnohodnotne a motivovať k pozitívnemu mysleniu ostatných reumatikov.

Ivka Karelová

zástupkyňa v špeciálnej materskej škole a triedna učiteľka detí s ťažkým zdravotným postihnutím v špeciálnej základnej škole v Liptovskom Jáne

Robí to prostredníctvom športu aj sociálnych sietí. Riadi sa heslom: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Už ako tínedžerka bola presvedčená, že jej životným poslaním je pomáhať ostatným.

Deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí.

Po základnej škole som nastúpila na strednú zdravotnícku školu. Pôvodne som chcela pokračovať v zdravotníckom povolaní a byť záchranárkou. V poslednom ročníku sme však mali prax v centre pre detičky so zdravotným znevýhodnením a vtedy som pochopila, kam budú smerovať moje ďalšie kroky. Vďaka mojej svokre, ktorá je tiež špeciálny pedagóg, som mala možnosť čoraz viac sa stretávať s týmito deťmi a bola to láska na prvý pohľad. Práve deti so zdravotným znevýhodnením ma naučili tešiť sa z maličkostí. Pri mnohých našich programoch a aktivitách sa mi kotúľajú slzy po lícach, pretože všetko tak neskutočne krásne prežívajú.

Reumatoidnú artritídu (RA) mi diagnostikovali pred jedenástimi rokmi, tesne po nástupe na vysokú školu. Prejavila sa opuchom ukazováka na ľavej ruke a dlhotrvajúcou stuhnutosťou a bolesťou celého tela, pripomínajúcou svalovú horúčku. Pamätám sa na neprestávajúce bolesti a doslova pocit zúfalstva, keď by som najradšej ušla z vlastného tela.

Zdroj: archív Ivka Karelová

Včasná diagnostika a správne nastavená liečba sú na začiatku ochorenia kľúčové. Žiaľ, ja som v tomto prípade mala „šťastie“ na lekára, ktorý na začiatku síce správne určil diagnózu, ale zľahčujúcim prístupom ma takmer dostal na vozík. Trvalo to celý rok, už som sama nedokázala ani chodiť. V poslednej možnej chvíli sa ma vďaka mojej svokre ujala iná lekárka, ktorá ma postavila na nohy.

Keďže som mala dvadsať rokov a život pred sebou, spočiatku som to niesla veľmi zle. Trvalo mi dlhých sedem rokov, kým som ochorenie pochopila a prestala sa ľutovať. Keď som chorobu prijala ako moju súčasť, hľadala a našla spôsoby, ako si pomôcť a čo funguje, postupne sa to zlepšovalo. Dnes môžem povedať, že žijem v rámci možností plnohodnotne, posilňujem a stále hľadám nové spôsoby, ako si pomôcť.


Autorka rozhovoru: Jana Dobšovičová Černáková

Next article