Vnútorná spokojnosť, načúvanie svojmu telu, starostlivosť oň a podporovanie fyzického aj duševného zdravia sú podľa nej kľúčom k ženskej kráse.
EMMA TEKELYOVÁ
Vyštudovala právo na PFUK Bratislava, pôsobila ako modelka, moderátorka, scenáristka, módna poradkyňa, je autorkou motivačných kníh a DVD pre ženy.
Ženské zdravie a prevencia sú dôležité v každom veku. Bohužiaľ, mnoho žien začína s pribúdajúcim vekom prevenciu zanedbávať. Ako k nej pristupujete vy?
Systematicky, poctivo až bigotne. Preventívne kontroly mám v kalendári poznačené červenou. Mám to zrejme v DNA. Môj dedo mal liečiteľské schopnosti, žil istý čas v Argentíne, a čo sa tam naučil o telesnej a duševnej harmónii, doma rozprával, keď som bola ešte dieťa. Pil denne pohár červeného vína kvôli resveratrolu a aj pred deväťdesiatkou chodil desaťtisíc krokov denne so slovami, že keď sa prestaneš hýbať, zomrieš. Smiala som sa, ale zapamätala som si, že žiť v súlade so sebou, je to minimum, čo pre seba môžeme urobiť.
V knihe Vek je len číslo ste sa snažili preskúmať slogan „Na veku nezáleží“. Predsa len rôzne ochorenia prichádzajú až s vekom. Objavilo sa aj u vás nejaké?
U mňa sa objavila silná autoimunitná reakcia. Stres a tá ženská mánia všetko stihnúť, všetko zvládnuť. Nevedela som vypnúť. Bola som presvedčená, že pre seba robím veľa užívaním rôznych výživových doplnkov, ale telo nechce jesť pilulky, nechce klimatizovaný život, umelé osvetlenie, chce obyčajné veci, vzduch, pohodu, fyzickú prácu aj ničnerobenie, veci, ktoré som podceňovala. Telo sa logicky bráni, keď je všetko ostatné dôležitejšie a zanedbávame ho. Byť chorý je niekedy zdravé, vďaka chorobe spoznávame cenu zdravia. To povedal už 500 rokov pred našim letopočtom Herakleitos.
Ste známa tým, že si potrpíte na prirodzenú vizáž. Zmenil sa s pribúdajúcim vekom váš pohľad?
Žena vyzerá dobre, keď sa cíti dobre vo svojej koži, nemusí predstierať, že je mladšia. Čím je prirodzenejšia bez umelého vylepšovania, tým starne krajšie, lebo naše črty zrejú. Krása a zdravie sú dve nerozlučné sestry, potrebujú dobrú telesnú kondíciu a zvnútra láskyplné nastavenie. Žiaľ, do tváre sa nám vpisuje celý život a tak výsledok závisí od pomeru pozitívnych a negatívnych impulzov. Preto si večer vždy položím otázku, koľkokrát som sa za deň zasmiala. Moja skúsenosť je, že krása môže kvitnúť v každom veku tak ako láska. Ja mám k tomu ešte svojich pár cvikov tvárovej gymnastiky a 10-tisíc krokov denne.
Ako vnímate tému sociálnych sietí, ich negatívneho vplyvu a tlaku na ženy vyrovnať sa až nereálnemu ideálu krásy?
Sociálne siete mám rada, vďaka nim sme online spojení s celým svetom. A pripadajú mi naopak ako pozitívny návod, pretože aktuálny idol nie je umelá bábika, trendom je byť autentická, šťastná, spokojná a plná dobrej energie. Keď napodobňujem nereálne vzory, vyrábam si vnútorný stres a znižujem si sebavedomie. Tam podľa mňa patrí aj „populárna“ sebaláska, keď navonok hlásam, že som úžasná, ale vo vnútri cítim nespokojnosť. Treba sledovať svetové hviezdy, nie influncerky, tie sa nehrajú na nereálne bytosti, sú veľmi prirodzené.
Aký máte vy recept na to mať sa rada? Čo funguje práve vám?
Cesta k osobnej harmónii je v podstate veľmi prostá: nájsť sa, nájsť svoj pokoj v duši. Musím spomenúť moju starú mamu, ktorá hovorievala: „Existuje svätá trojica šťastia – pokrm, pohyb a potešenie.“ Keď niekto ochorel, vedela presne pomenovať, čo robil zle a prečo mu to „život, zdravie, boh“ vrátili. Nech už hľadám akékoľvek vzorce zdravia, šťastia, života, vždy je na konci zákon harmónie. Zlatá stredná cesta, vyváženosť, balans, rovnováha, jing a jang – akokoľvek to nazvem. Je to múdrosť, ktorú do tridsiatky neprijímame, lebo v mladosti potrebujeme spoznávať extrémy. Zrozumiteľná sa stáva až neskôr.
Celoživotne podporujete ženy, radíte im a idete im príkladom. Čo ste sa na tejto ceste naučili?
Často počúvam, že s pribúdajúcimi rokmi je všetko len horšie a horšie, to odmietam. Vážim si cestu, po ktorej idem, a každý rok vítam veselšie ako kedysi. Možno som zažila viac plusov, možno mínusov, toľko vecí som považovala za dôležitých, ale vďaka tomu viem, že nezáleží na tom, koľko čoho mám a čo som stihla, pretože nič z toho naháňania ma neurobí šťastnou, len nespokojnou. Ženy sa vraj do zrkadla pozerajú častejšie ako muži, a to je veľmi veľmi dobre. Negatívne pocity sú zákerné ako hlodajúci červík, ale skôr než sa prejavia vo vnútri ako choroba, vidno ich na tvári.
Máte nejaké tipy pre naše čitateľky, ktoré im pomôžu cítiť sa dobre, lepšie spať alebo nestresovať sa?
My ženy máme výhodu, že zdravému životnému štýlu sme prístupnejšie, pretože sa chceme páčiť, nestarnúť, byť fit. Žijeme tiež dlhšie, takže v tomto nás ženie aj akýsi vnútorný pohon. Sme však zvyknuté všetko dobré aj zlé očakávať od vonkajšieho sveta. Osobne odporúčam sústrediť sa na systematický „samovýskum“ seba. Sledovať, čo mi funguje, čo nie, lebo telo sa vekom mení a menia sa aj jeho potreby. Nie je to samoľúbosť ani hypochondria. Keď spoznám toho svojho vnútorného človeka a sme dobrý tím, nerobím mu už zle a žije sa mi ľahšie aj krajšie.
